Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

Ulicami večerného Londýna sa rútilo auto. V ňom si spokojne pospevovala pesničky Diana. Poznala tú cestu domov z práce naspamäť. Však už 5 rokov pracovala v Londýne po tom, čo sem prišla hľadať šťastie zo Slovenska. Niečo jej už predtým hovorilo, že tu na ňu čaká niečo veľké. Keď bola mladšia stávalo sa jej, že mala čudné predtuchy, ktoré sa neskôr splnili. Bolo to pre ňu tajuplné a hrôzostrašné, ako však dospievala prestala na takéto veci myslieť.

Trvalo jej takmer tri roky, kým sa vypracovala. Napriek tomu, že na Slovensku skončila vysokú školu, rozhodla sa venovať tomu, čo ju priťahovalo už od strednej školy. Chcela pomáhať iným a tak si spravila potrebné kurzy a našla si dobré miesto v nemocnici. Teraz po 24 hodinovej službe mierila domov, aby sa poriadne vyspala.

Z hlavnej ulice odbočila do tichej a tmavšej uličky, keď tu zrazu sa pred ňou z ničoho nič zjavila čudná postava s mužom v náručí a v zápätí zmizla. V šoku skočila na brzdu, ozvalo sa kvílenie pneumatík a auto len len, že nezrazilo toho muža, ktorý ležal na ceste. Vyskočila z auta a bežala k nemu.

Muž nedýchal a mal ranu na krku, ranu, ktorá ukazovala, že ho zranilo nejaké zviera.

 

„Preboha, však to vyzerá ako uštipnutie nejakého hada,“ Diana v šoku zvolala.

„Musím mu pomôcť,“ zašepkala a hneď zisťovala, či ten muž ešte žije. Zistila, že má veľmi slabý pulz. Bolo jasné, že ak hneď niečo neurobí ten muž umrie. Pomaly ho odtiahla do auta a vyštartovala späť do nemocnice. Ani si nepamätala ako, ale bola tam za okamih. Rýchlo zavolala pomoc a zraneného muža sa hneď ujali zdravotníci.

 

Celá roztrasená si sadla do kresla v čakárni a premýšľala nad tým, čo sa jej stalo. Stále nevedela pochopiť ako sa ten muž zjavil na ceste. Mala pocit, akoby s ním videla čudnú postavu, ktorá jej z nejakého dôvodu pripomínala škriatka. Ale možno sa jej to len zdalo.

 

Prešli asi tri hodiny, keď sa konečne zjavil lekár, ktorý sa ujal zraneného muža. Poznala ho z videnia, aj keď osobne sa nikdy nerozprávali. Bola zvedavá, aké správy jej nesie.

 

„Dobrý večer, my sa poznáme však?“ prihovoril sa jej s úsmevom lekár.

 

„Áno, pracujem v tejto nemocnici,“ odpovedala Diana. „Ako mu je? Prežije to?“ rýchlo sa spýtala. Muž ju na prvý pohľad zaujal. Mal čierne vlasy a čierne oči, jeho pokožka bola bledá. Stratil určite veľa krvi, no najviac ju zarazilo v čom bol oblečený. Mal na sebe dlhý čierny plášť, vyzeral akoby išiel z nejakého karnevalu.

 

Lekár jej myšlienky prerušil. „Je vo vážnom stave, stratil veľa krvi a okrem toho je tu tá rana od neznámeho hada. Muselo to byť obrovské zviera.“

 

„Ale prežije to?“ spýtala sa ticho.

 

„Kritických bude prvých 48 hodín a ja vám nemôžem dať veľa nádeje. Modlite sa, ak veríte v zázraky, lebo tento muž bude potrebovať zázrak.“ povedal jej pravdu lekár.

 

„Viete ako sa volá?“ spýtal sa ešte.

 

„Nie, našla som ho na ceste.“ Odpovedala Diana. „Môžem ísť za ním? Chcem ho vidieť!“ zvolala prosebne.

 

„Je mu ľúto, ale nemôžem vám to teraz dovoliť. Príďte ráno, to by sme už mohli vedieť viac, dôležité je, aby sa prebral.“ Povedal jej lekár a odchádzal.

 

Diana sklamane zvesila plecia a pomaly sa vydala k autu. Až teraz si spomenula, že v tom chvate ho vôbec nezamkla. Prišla k autu a sadla si za volant. V tom zbadala na sedadle spolujazca obálku, o ktorej s určitosťou vedela, že tu predtým nebola. Zdvihla ju a s prekvapením zistila, že je adresovaná jej.

 

„Čo sa to tu deje? Najprv ten muž a teraz toto?“ pomyslela si.

 

Rozhodla sa však, že si ten list prečíta až doma v súkromí. Vydala sa opäť na cestu, ale tento raz opatrne. Netušila, že sa práve pre ňu začína veľké dobrodružstvo, ktoré zmení celý jej život.

 

---------------------------------------

 

Po príchode domov si spravila kávu a sadla si do kresla s obálkou v ruke. Bola unavená, ale rozrušenie z tohto večera jej nedovolilo zaspať. Znova pozrela na svoje meno na obálke. Písmo bolo zvláštne, trochu starodávne a tá červená pečať na liste bola tiež zvláštna. Pomaly list otvorila a začala čítať, prekvapujúce bolo, že list bol v slovenčine.

 

 

Vážená slečna Diana,

 

osobne ma nepoznáte, ale napriek tomu som sa rozhodol, že vy budete tou osobou, ktorá je tá pravá pre túto vec. Muža, ktorého ste dnes našli zverujem do Vašej opatery dovtedy, kým nepríde čas, aby opäť zistil kto je. Momentálne je vo veľkom nebezpečenstve a zranenia, ktoré má ho mali zabiť. Je viac než isté, že si nebude pamätať kto je. Prezradím Vám len jeho meno, ostatné Vám v pravý čas vysvetlí sám.

 

Jeho meno je Severus Snape, viem, že to je pre Vás zvláštne meno. Neskôr pochopíte, že až takým zvláštnym nie je. Môžem Vám len prezradiť, že ten útok hada prežije, postaral som sa o to. Pochádza z inej spoločnosti ako vy a preto Vás chcem požiadať, aby ste ho viedli a pomáhali mu. Máte na to veľké predpoklady. Mnohé veci sa zase môžete od neho naučiť vy.

 

Určite Vás nenechám bez ochrancu.

 

 

 

S úctou

 

Albus Dumbledore

 

 

Diana civela na ten krátky list. „Kto do pekla je ten Dumbledore? A čo vlastne chce? A akého ochrancu to spomína?“ V hlave sa jej rojilo milión otázok. Bola z toho čoraz viac zmätená. Aspoň, že vedela, ako sa neznámy muž ležiaci v nemocnici volá.

 

„SEVERUS SNAPE? Aké tajomné a zároveň pekné meno? “ Pomyslela si.

 

Znova sa pozrela na pečať na liste, nedalo sa z nej však prečítať z akého miesta bol list adresovaný. Chýbala dokonca aj známka. Zarážalo ju aj to, že jej tento list niekto dal do auta. Zlodej to však určite nebol. S týmito myšlienkami zaspala v kresle.

 

--------------------------------------------------

 

Ráno sa zobudila na zvonenie telefónu. Rýchlo vyskočila a rozbehla sa ho zvihnúť. Bol to telefonát z nemocnice. Nejaká kolegyňa z práce ochorela a oni akútne potrebovali náhradu. Samozrejme, že im sľúbila, že do hodiny je v práci. Odišla do kúpeľne, aby si dala rýchlu sprchu a prezliekla sa do čistých vecí. Rýchlo sa naraňajkovala a vyrazila do práce. Zaumienila si, že počas obeda zájde za mužom, ktorého našla včera.

 

„Severus Snape,“ to meno si opakovala počas cesty do práce a premýšľala, prečo muž dostal práve takéto meno.

 

Počas doobedia však musela zabudnúť na takéto myšlienky, pretože sa z úrazmi a chorobami akoby vrece roztrhlo. Všetci naokolo mali plno práce a tak aj obed museli trochu posunúť. Jej úloha ošetrovateľky bola dosť náročná. Vybrala si síce detské oddelenie, ale vďaka jej šikovnosti ju dosť často volali na výpomoc aj na iné oddelenia. Medzi pacientami bola obľúbená a mnohí tvrdili, že vďaka nej sa rýchlejšie uzdravovali.

 

Okolo jednej sa konečne dostala na oddelenie, kde ležal Severus Snape. Muž sa stále neprebral. Mal na sebe oblečené nemocničné pyžamo, jeho vlasy boli rozstrapatené a zťažka dýchal. Diana sa k nemu naklonila a odhrnula mu ich z očí. Vyzeral tak zraniteľne a tajuplne zároveň. Utrela mu spotené čelo mokrým uterákom a chytila muža za ruku. Pri tom dotyku pocítila čosi zvláštne, akoby ňou prešla nejaká zvláštna energia, ktorú si nevedela vysvetliť.

 

„Bože prosím ťa nenechaj tohto muža umrieť,“ zašepkala potichu. „Ja viem, že sa môžu diať zázraky a verím, že takýmto zázrakom bude aj uzdravenie tohto muža, Severusa Snapa.“

 

V tom spravila čosi, čo ešte nikdy nespravila. Uprela svoj pohľad na tohto muža a potichu zašepkala nejaké slovo, ktoré vôbec nepoznala a nerozumela mu. Muž sa zhlboka nadýchol a bolo vidieť, že sa začal upokojovať. Položila svoju ruku na jeho čelo a s prekvapením zistila, že horúčka pomaly ustupuje.

 

„Vrátim sa večer, Severus,“ povedala potichu a odišla späť do práce. Muž v nej zanechal čudné pocity.

 

Poobedňajšia služba bola rovnaká ako tá doobedňajšia. Behala od jedného pacienta k druhému, každému sa snažila pomôcť, či ho utešiť. Okolo šiestej vyčerpaná klesla do kresla na sesterni. Niekto jej podal šálku kávy, ktorú vďačne prijala. O pol siedmej išla na večeru a odovzdala službu nočným sestrám. Rozhodla sa však, že ostane v nemocnici a noc strávi pri Severusovi.

 

Vybrala sa k jeho nemocničnej izbe. Skôr než stihla otvoriť dvere na chodbe sa zjavil ošetrujúci lekár.

 

„Čo tu robíte slečna?“ Spýtal sa. Nebol to lekár z predošlého večera, takže nemohol vedieť, že to ona ho sem priviezla.

 

„Idem sa pozrieť na Severusa Snapa, ktorý leží v tejto izbe,“ odpovedala.

 

„Myslíte toho neznámeho muža, čo tu leží? Poznáte ho?“ opýtal sa lekár.

 

„Áno, včera večer som ho sem priviezla.“ Odpovedala mu.

 

„Poďte prosím na chvíľu so mnou,“ vyzval ju lekár a ona ho poslušne nasledovala. Pozval ju do svojej pracovne a ukázal na kreslo pri stole. Sadla si do neho a čakala, čo sa bude diať. Lekár chvíľu listoval v rôznych zložkách, až vytiahol jednu, ktorá neniesla žiadne meno.

 

„Takže ten muž na 316 sa volá Severus Snape?“ opýtal sa. Ona prikývla a lekár zapísal jeho meno na kartu.

 

„Čo ešte viete o tomto mužovi?“ Spýtal sa opäť Diany.

 

„Nič. Len to, že ho uštipol nejaký had a stratil veľa krvi. Okrem toho sa obávam, že stratil pamäť.“ Dodala, keď si spomenula na list od Dumbledora.

 

„Ako viete, že stratil pamäť, však sa ešte neprebral?“ spýtal sa lekár.

 

„Je to moja domnienka,“ odpovedala rýchlo.

 

„Nejako rýchlo stanovujete diagnózu, ste lekárka?“ opýtal sa lekár.

 

„Nie, som ošetrovateľka a pracujem v tejto nemocnici.“ Dodala Diana.

 

„Aha,“ usmial sa lekár.

 

„Môžem Vás požiadať o láskavosť? Spýtala sa Diana. „Chcela by som pri tom mužovi ostať cez noc, mám pocit, že ma potrebuje.“ Dodala na vysvetlenie.

 

„Nuž, nie je to bežné, ale keďže sme tak trochu kolegovia, dám vám to povolenie.“ Odpovedal lekár. „Keby sa čokoľvek dialo okamžite ma zavolajte,“ dodal a s týmito slovami ju prepustil.

Diana sa vydala späť k Severusovej izbe. Otvorila dvere a vstúpila dnu. Zažala malú lampu v rohu miestnosti a prisunula si kreslo k jeho posteli. Zamyslene sa zahľadela na muža. Mal v celku peknú tvár a v tej posteli naozaj vyzeral tak zraniteľne. Oproti ránu však ležal pokojne, horúčka zjavne ustúpila. Veľmi ju to potešilo. Chytila ho opäť za ruku, bola studená. Nahla sa k nej a pobozkala ju, potom si prekvapene uvedomila, čo práve spravila.

 

„Bože, čo sa to so mnou deje?“ zašepkala.

 

Mala 29 rokov, ale doteraz žiadneho partnera. Počas pobytu v Londýne sa zamerala na budovanie kariéry. Popri svojej práci nemala čas na vzťahy. Ten muž pred ňou mohol mať tak okolo 33 až 35 rokov odhadovala. Cítila, že jej srdce začalo silnejšie búšiť. Muž sa pohol a zovrel jej ruku, ktorou ho držala. Nemohla sa z jeho zovretia oslobodiť. Niečo šepkal potichu, ale nemohla rozumieť jeho slovám. Nahla sa nad neho, aby mu lepšie rozumela. Zachytila slová ako:

 

„Harry Potter, vezmi si tú myšlienku....“

 

„Akú myšlienku, kto je Harry Potter, o čom to ten muž blúzni?“ spýtala sa sama seba. Pohladila ho po vlasoch a muž sa upokojil. Jeho zovretie povolilo. Pomaly si oslobodila ruku z jeho zovretia a vstala. Vyšla von z miestnosti, aby našla pre tohto muža lieky na upokojenie. Ako ošetrovateľka mala prístup do skladu s liekmi a tak sa tam bez problémov dostala. Pristúpila ku skrinke s liekmi na tlmenie bolesti a upokojenie. Neotvorila ju však. Skôr ju to ťahalo k laboratóriu. Opäť pocítila ten čudný pocit, ktorý si nevedela vysvetliť. Neuvedomujúc si, čo robí, začala pripravovať nejaký medikament. Všetko robila akoby v tranze a výsledkom jej práce bola akási tekutina modrej farby. Naliala ju do malej fľaštičky a išla s ňou za Severusom. Pomaly otvorila jeho ústa a naliala mu ju do úst. Až keď to spravila precitla.

 

„Do pekla, čo som to spravila?“ zvolala zhrozene. „Čo som mu to dala? Však ani neviem aké látky v tom boli?“ zľakla sa, že mu tým ublížila, no na jej obrovské prekvapenie sa mužova tvár uvoľnila a on sa ponoril do pokojného spánku.

 

Šokovane si sadla späť do kresla. Uvedomovala si, že sa začína naozaj zamotávať do čudných vecí. Ten muž bol čudný, ten list bol čudný, všetko bolo čudné..... Chcelo sa jej kričať, nevedela, čo má robiť. Bola unavená, nestihla dospať predošlú službu a dnešný deň bol tiež náročný. Pomaly jej viečka oťažievali a ona zaspala. V spánku sa jej stále zjavovala tvár Severusa Snapa a iných čudných stvorení, ktoré vôbec nevedela pomenovať.

 

-------------------------------------------------------

 

Ráno sa prebudila na hlboký ston. Strhla sa a zažmurkala, pretože ju oslepilo denné svetlo. Niekto ju prikryl dekou.

 

„Asi nočná sestra,“ pomyslela si.

 

Severus Snape sa pohol. Začínal sa preberať. Rýchlo sa postavila a naklonila sa nad muža. Čakala, čí otvorí oči. Jeho viečka sa naozvaj po chvíli otvorili a pozrel na ňu pohľadom plným prekvapenia. Jeho oči boli nádherne čierne.

 

„Dobre ráno, ako sa cítite?“ spýtala sa s úsmevom.

 

„Kto som?“ zašepkal slabým hlasom Severus Snape. Diana zistila, že slová Albusa Dumbledora z listu sa splnili.

09.07.2008 13:59:06
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Denne (105 | 21%)
Raz za týždeň (68 | 14%)
Raz za dva týždne (27 | 5%)
Raz za mesiac (24 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one