Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Kapitolka je venovaná pre týchto ľudkov: Tananda, Jikita, Mishelka, Soraki, Jirka K., Bascha, Auša, Fido, A_ja, nika, Xena, drahokam, ostruzina, mojenervy, p.a.n.o, mae, Aveline, Clare, JSark

 

Diana sa prebrala v tmavej studenej miestnosti. Snažila sa spomenúť si, čo sa stalo. V jednu chvíľu sa v kine zjavili tí zakuklenci a v zápätí okolo nej lietali čudné farebné záblesky. Potom ju jeden z tých zakuklencov chytil, strhol jej medailón a odrazu Severus zmizol. Vlastne zmizla ona. Alebo to bolo naopak? Pomyslela si. Jej myšlienky boli chaotické a ona nevedela, čo si má myslieť. Pamätala si ešte na ten odporný pocit v oblasti žalúdka, potom bola už len tma. Asi odpadla.

 

Pomaličky sa posadila a začala sa obzerať okolo seba. V tme však skoro nič nevidela. Cez malé okienko prichádzalo do miestnosti len málo svetla. V roku sa nachádzalo provizórne lôžko a na ňom bola hodená stará deka. Bola v pivnici nejakého domu. Odporne to v tej miestnosti páchlo a bolo tu vlhko. Diana sa postavila a podišla ku dverám, pokúsila sa ich otvoriť. Bola naivná, keď si myslela, že by nezamkli. Vrátila sa preto k lôžku a posadila sa. Ako sa odtiaľto dostanem? Čo je so Severusom? Myšlienky sa jej vírili v hlave. Pomaly ju premáhala únava. Muselo byť neskoro večer. Po pár minútach zaspala.

 

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

Severus kľačal na zemi so slzami v očiach. Diana bola preč. Nemohol to tak nechať. Vedel, že jej hrozí veľké nebezpečenstvo. Dolohov bol jeden z bližšie postavených Smrťožrútov, aj keď v rebríčku sa nachádzal pod Severusom. Severus poznal jeho praktiky a o to viac sa o Dianu bál.

 

Z neutešeného stavu ho vytrhlo viacnásobné premiestnenie. Neďaleko plátna sa objavili ďalší čarodejníci. Bystrozori. Nesmú ma tu vidieť. Pomyslel si Severus a rýchlo sa premiestnil neďaleko k domu, kde bývala Diana. Skontroloval, či ho niekto nesledoval a rýchlo vošiel do domu. Pomocou prútika si odomkol dvere na byte a okamžite zamkol. Lomcoval ním hnev, ale aj rozhodnutie, že to takto nenechá. Zaškrípal zubami pri predstave Dolohova.

 

„Keď sa mi ten chlap dostane do rúk, beda mu! Za toto zaplatí!“ povedal nahnevane a vošiel do svojej izby.

 

Okamžite otvoril svoju skriňu a vošiel do svojho laboratória, ktoré si v nej vytvoril. Schmatol niekoľko fľaštičiek s elixírmi. Vyhrabal svoj plášť a jediným mávnutím prútika sa prezliekol do niečoho pohodlnejšieho. Fľaštičky strčil do vrecka na plášti. Potom vyšiel von a skriňu opäť zavrel. Podišiel ku knižnici a začal sa v nej prehrabovať. Potreboval nájsť mapu Veľkej Británie. Bolo mu jasné, že Dolohov sa musí skrývať niekde na ostrovoch. Určite by nemal odvahu odísť za hranice krajiny. Po dlhšom hľadaní mapu naozaj našiel a rozprestrel ju na stôl. Vytiahol prútik a ukázal s ním na mapu a povedal, „Insegnare!“

V oblasti Škótska, v horách, neďaleko mesta Breamar sa objavil červený krížik.

 

„Ešte dobre, že ten somár Dolohov zobral so sebou ten medailón!“ zamrmlal si pre seba Severus a uškrnul sa. Nemohol síce pomocou medailónu dostať Dianu k sebe, keďže ho nemala na sebe, ale už aspoň vedel, kde sa spolu s únoscami nachádza. Napriek tomu, že bola noc, rozhodol sa hneď vyraziť.

 

„Kreacher!“ zvolal Severus.

 

Škriatok sa s prásknutím objavil pred ním.

 

„Čo si pán žiada?“ spýtal sa škriatok a uklonil sa tak, že sa ušami dotkol zeme.

 

„Chcem, aby si tu ostal. Priprav prosím spálňu slečny Diany. Neviem kedy sa s ňou sem vrátim, ale chcem, aby si sa tu o to postaral. A nezabudni, že ťa nesmie vidieť, keď prídeme.“

 

„Ako si pán želá.“ Povedal škriatok.

 

„Albus,“ zvolal Severus.

 

„Čo sa deje Severus?“ spýtal sa Albus, len čo sa zjavil na obraze. „Chystáš sa niekam?“

 

„Dianu uniesli. V kine na nás zaútočili Smrťožrúti. Dolohov odhalil tvoju lesť, ale ešte neviem ako. Idem po ňu a porátam sa s ním.“ Zavrčal Severus.

 

„Severus, hlavne sa neprezraď, nikto ďalší nesmie zistiť, že si na žive.“ Upozornil ho Albus.

 

„Toho som si vedomý. Práve preto som z kina zmizol hneď, ako sa tam objavili Aurori. Našťastie ma nevideli.“

 

„Čo chceš spraviť, keď nájdeš Dianu?“ spýtal sa zamyslene Dumbledore, aj keď tušil odpoveď.

 

„Dobre viete čo! Dolohov si to odnesie. Toto nemal spraviť, so mnou sa nikto nebude zahrávať!“ v Severusových očiach za zrkadlil hneď, keď to vyslovil.

 

Dumbledore len prikývol a naďalej premýšľal. Tiež mu nešlo do hlavy, ako sa podarilo Dolohovovi odhaliť jeho lesť. Niečo mu tu nehralo. Bol si istý, že jeho plán  vyjde na 100%.

 

Severus medzitým zbalil mapu, zmenšil ju a strčil si ju do vrecka. Pozrel na Kreachera, kývol Dumbledorovi a odmiestnil sa.

 

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

Ozvalo sa škrípanie zámkov. Do pivnice vstúpili dvaja Smrťožrúti a podišli k Diane. Nestihla sa ani poriadne prebrať a už ju vliekli úzkou chodbou niekde na poschodie. Vošli s ňou do miestnosti, ktorá vyzerala ako obývacia miestnosť. V miestnosti bolo päť postáv. Všetky mali na tvárach biele masky, takže Diana nevedela, čo sú zač. V rukách držali tie čudné paličky, čo mali aj v kine. Tí dvaja, čo ju sem dovliekli ju surovo hodili na zem a postavili sa k svojim kumpánom.

 

„Vstaň!“ zvolal na ňu ten, čo jediný sedel.

 

Diana zodvihla hlavu a postavila sa. Uprene sa zahľadela na muža pred sebou.

 

„Chcem vedieť ako sa voláš a odkiaľ poznáš Severusa Snapea.“ Spýtal sa muž.

 

„A keď vám to nepoviem? Však ani neviem kto ste a vôbec sa mi nepáčite.“ Povedala Diana vzdorovito. Ani nevedela, kde sa to v nej nabralo.

 

„Myslím, že si rýchlo rozmyslíš, či nám niečo povieš. Crucio!“ zvolal Dolohov.

 

Diana takú bolesť neočakávala. Zviezla sa na zem. Zaťala zuby a snažila sa nevykríknuť.

 

„Tak čo, nerozmyslela si si to? Toto bola len malá ukážka!“ povedal posmešne Dolohov, keď prerušil kúzlo.

 

„Čo odo mňa chcete? Nechápem, čo sa tu deje?“ zachrčala Diana, keď sa trošku spamätala.

 

„Nevieš, čo sa tu deje?“ Dolohov sa začal strašne smiať a ostatní sa k nemu pridali.

 

Diana zmätene pozerala okolo seba. Naozaj nechápala o čo ide. Tí muži boli takí čudní. Pripadali jej ako z nejakého maškarného bálu. Počkať! Aj Severus tak vyzeral, keď som ho našla. Došlo jej náhle.

 

„Takže ty naozaj nevieš o čo tu ide? Nevieš kto sme?“ spýtal sa posmešne Dolohov.

 

Diana pokrútila záporne hlavou a pozrela na neho. Čakala na vysvetlenie, chcela vedieť o čo sa tu jedná.

 

„Takže náš drahý zradca ti nepovedal, kto je? No to je zábavné. Ty nevieš, že sa stýkaš s najväčším zradcom Temného Pána?“ spýtal sa Dolohov. Diana opäť pokrútila hlavou.

 

„Nevieš, kto sme my? Prečo sa ťa to vôbec pýtam, však si mukel.“ Povedal pohŕdavo.

 

„Mukel? A to je čo za nadávku?“ spýtala sa trochu zmätene a nahnevane Diana.

 

„To nie je nadávka. Je to označenie pre ľudí ako si ty. Ľudí, ktorí nevedia čarovať. Nie si predsa čarodejníčka, alebo áno?“ spýtal sa a začal sa opäť smiať.

 

Diane pomaly dochádzali jeho slová. Tí ľudia pred ňou sú čarodejníci a Severus patrí k nim. Alebo aspoň patril. Teraz ho však označili za zradcu. Nevedela, čo si má myslieť. Začala sa báť, do jej srdca vstúpil strach a sklamanie. Sklamanie z človeka, ktorému začala dôverovať a ktorý nemal ani trochu odvahy, aby jej povedal pravdu. Do očí sa jej začali tisnúť slzy.

 

„Tak čo, dostanem konečne odpoveď?“ spýtal sa Dolohov, keď videl, že jej konečne došlo o čo tu ide.

 

Diana pokrútila opäť záporne hlavou.

 

„Crucio!“ ozvalo sa znova a ona sa opäť ocitla na zemi z ktorej sa predtým ledva zodvihla. Bolesť bola ešte horšia ako predtým. Zmietala sebou na zemi a snažila sa ovládať bolesť, ktorá spaľovala jej telo. Zrazu bolesť ustala.

 

„Chcem odpoveď a hneď ty špina!“ kričal rozhnevaný Dolohov. Štvalo ho, že tá žena pred ním nekričala a bola taká tvrdohlavá.

 

„Nič sa odo mňa nedozvieš!“ zašepkala Diana rozhodnutá chrániť Severusa aj napriek jeho zrade.

 

„Tak sa s tebou pohráme aj ináč. Však ty zaspievaš!“ povedal Dolohov a kývol hlavou na dvoch mužov po svojej pravici. „Zdvihnite ju a priviažte ju k tomu stĺpu neďaleko krbu.“ Prikázal.

 

Muži Dianu surovo zdvihli zo zeme a odvliekli ju k stĺpu, kde ju v zápätí priviazali. Dolohov vstal zo svojho miesta a vydal sa k nej. Postavil sa oproti nej a mávol prútikom.

 

„Crucio!“

 

Diana začala sebou zmietať. Povrazy, ktorými bola priviazaná k stĺpu sa jej začali bolestivo zarývať do kože. Dolohov, ale neprestával. Hlavou kývol na svojho suseda vľavo.

 

„Crucio!“ ozvalo sa opäť.

 

Bolesť bola neznesiteľná. Diane tiekli po tvári slzy. Nevedela koľko túto bolesť vydrží.

 

„Hovor!“ kričal na ňu Dolohov.

 

Opäť žiadna odpoveď.

 

„Crucio!“ zvolal ďalší Smrťožrút.

 

Diana vykríkla. Už nedokázala zadržať bolesť. Po tele jej tiekla krv z rán, ktoré spôsobili povrazy. Dolohov sa spokojne usmial.

 

„Hovor a ukončíme to!“

 

Diana ťažko dýchala medzi tým, čo na chvíľu prerušili jej mučenie. „Nie, nič ti nepoviem.“ Ledva zašepkala.

 

Dolohov stratil trpezlivosť. Namieril na ňu prútik. „Sectu....!“ kúzlo však nestihol dopovedať.

 

V miestnosti sa ozvalo hlasité PRÁSK a pri mieste, kde naposledy sedel Dolohov sa zjavil Severus Snape. Tváril sa ako boh pomsty. Kým sa stihli Smrťozrúti spamätať dvaja z nich ležali na zemi v bezvedomí. Severus pozrel zhrozene na Dianu priviazanú k múru a vyslal ďalšie kúzlo na Smrťožrúta stojaceho neďaleko nej. Smrťožrúta odhodilo niekoľko metrov a hlavou narazil do steny. Ostal ležať bez pohybu a pod ním sa začala vytvárať kaluž krvi.

 

„Ahááá, mohol som si myslieť, že prídeš na návštevu!“ zakričal Dolohov, ktorý sa spamätal ako prvý a vyslal na Severusa kliatbu. Ten však pred sebou vytvoril štít. Spamätali sa však aj ostatní Smrťožrúti a začali vysielať kúzla na Severusa.

 

„Expelliarmus!“

 

„Impedimenta!“

 

„Crucio!“

 

„Petrificus Totalus!“ jeden Smrťožrút so zadunením padol na zem.

 

Severus mal čo robiť, aby sa uhol všetkým kúzlam. Kryl sa síce za nábytok, ale toho bolo v miestnosti čoraz menej. Diana len hmlisto vnímala, čo sa okolo nej dej. Zrazu sa však Dolohov otočil. Posmešne pozrel na Dianu a zvolal, „Sectusempra!“

 

„Nieeeeeeee!“ zreval Severus a s hrôzou sledoval letiace kúzlo. Nemal šancu ako pomôcť Diane. Hnev v ňom hrozivo vrel. V priebehu pár sekúnd zložil ďalších troch Smrťožrútov.

 

Diana z rozšírenými očami pozorovala ako k nej letí červený záblesk neznámeho kúzla. Zo Severusovho výkriku vedela, že je to neveští nič dobré. Zatvorila oči a čakala čo sa stane.

 

Dolohov s úškrnom sledoval letiace kúzlo, ktoré sa približovalo k Diane. Zrazu mu však úsmev na tvári zamrzol. Dianine vlasy sa začali vlniť, vzduch okolo nej sa víril a kúzlo, ktoré ju malo zasiahnuť sa od nej odrazilo takou silou naspäť, že trafilo prekvapeného Dolohova. Letel niekoľko desiatok metrov. Zastavila ho až náprotivná stena, ozvalo sa praskanie zlomených kostí a potom už bolo len ticho. Dolohov ležal v kaluži krvi. Na jeho tvári sa zračilo prekvapenie. Bol mŕtvy....

 

Severus mal čo robiť, aby tiež nespadol. Tá nekontrolovateľná mágia bola obrovská. Šokovalo ho to. Najprv nechápal, čo sa deje, ale trvalo to len pár sekúnd. Bola to Diana! To bola jej mágia. Ako je to možné? Preblesklo mu hlavou.

 

Postavil sa pribehol k nej. Bola v bezvedomí. Keby nebolo povrazov, ktorými bola stále pripútaná, tak by ležala na zemi. Severus ju opatrne odviazal a položil na zem. Skontroloval všetkých smrťozrútov. Na tých, čo boli v bezvedomí použil Oblivate, vymazal im nekompromisne spomienky na túto udalosť. Zviazal ich a vrátil sa k Diane. Vzal ju do náručia a predtým, než sa premiestnil vyčaroval nad domom Temné znamenie.

16.02.2009 20:46:17
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Denne (105 | 21%)
Raz za týždeň (68 | 14%)
Raz za dva týždne (27 | 5%)
Raz za mesiac (24 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one