Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Prvá zo sľúbených kapitol. Venujem ju všetkým, ktorí majú radi túto poviedku.

Prebehlo niekoľko dní od príchodu Diany domov. Užívala si to plnými dúškami a Severus videl, že jej to prospieva. Samozrejme, že sa nevyhli návšteve celej rodiny. Severus to pretrpel so zaťatými zubami, ale čo by pre Dianu nespravil. Po ich rozhovore sa pohli ľady. Diana bola šťastná, že ho má a usmievala sa na svoje okolie. Zatiaľ ju vôbec netrápil učením sa nových kúziel. Vedel, že na to majú času dosť. Na druhej strane však chcel zistiť, čo najviac o Dianinej rodine osobne. Ako bývalý špeh s tým nemal problém, vedel vypozorovať aj to, čo iní nevideli.

 

„Severus, čo by povedal na malú návštevu mojej starej mamy a starého otca?“ spýtala sa ho Diana v jeden deň po raňajkách.

 

„Nemám nič proti. Pôjdeme sami, alebo chcú ísť s nami aj tvoji rodičia?“

 

„Pôjdeme sami. Naši si niečo naplánovali a okrem toho nemajú dovolenku ako ja.“ Usmiala sa Diana.

 

„Dobre, tak potom využijeme náš spôsob dopravy. Nenávidím tie muklovské autobusy.“ Potešil sa Severus.

 

„Mne sa zase nepáči premiestňovanie. Neviem, či si na to niekedy zvyknem.“ Vrátila mu to Diana.

 

„Neboj sa, dnes to spravíme ináč. Použijeme iný spôsob.“

 

„Dúfam, že nie je taký nepríjemný ako premiestňovanie.“

 

„Vyskúšaš ho a uvidíš,“ uškrnul sa Severus. Dobre vedel, že premiesňovanie s prenášadlom sa jej páčiť nebude.

 

Keď sa pripravili a rozlúčili sa s jej rodičmi, Severus vytiahol z vrecka staré noviny a podal ich Diane.

 

„Chyť sa ich pevne a zavri radšej oči.“

 

Diana sa ho nestihla ani spýtať prečo a už pocítila, ako sa všetko okolo nej víri. Mala pocit, akoby sa ocitla uprostred tornáda a zatočila sa jej hlava. Trvalo to len niekoľko sekúnd a oni sa ocitli na mieste. V jednej starej uličke v centre mesta. Tento raz ju Severus nestihol zachytiť a tak ostala ležať na zemi.

„Čo... čo to malo znamenať? Severus Snape ja ťa prizabijem. Však toto bolo ešte horšie ako to tvoje premiestňovanie!“ kričala na neho len čo sa jej podarilo postaviť na nohy. Z očí jej sršal hnev.

 

„To bolo prenášadlo,“ vysvetlil jej Severus s kamenným výrazom v tvári, ale v duchu sa perfektne bavil. Teda bavil sa hlavne pri pohľade na ňu. Vlasy mala rozstrapatené, triasli sa jej ruky a šaty boli celé od prachu.

 

„Mal si ma varovať.“ Povedala s hnevom,

 

„Pst. Nekrič toľko. Nemusí nás počuť celá ulica.“ Varoval ju Severus a poobzeral sa dookola. Potom vytiahol prútik a jediným mávnutím jej upravil vlasy a vyčistil oblečenie.

 

„Poď. Pôjdeme k tvojej starej mame, určite sa na teba teší.“

 

Diana sa pri spomienke na jej starú mamu a starého otca konečne ukľudnila. Vykročila von z úzkej uličky. Severus ich premiestnil neďaleko domu, kde bývala, keď mu predtým vysvetlila, že sa potrebujú dostať do centra mesta. Pomaly sa blížili k starému domu, ktorý mal štyri poschodia. Prešli tichým parkom, ktorý bol za ním a zazvonili na zvonček pri vchodových dverách. Dianini starí rodičia bývali na prízemí. Čoskoro sa otvorili dvere a objavil sa jej starý otec. S úsmevom na tvári im otvoril vchodové dvere.

 

„Vitajte, už sme vás čakali. Ste nejakí rýchli. Volali vaši, že ste na ceste, ale mysleli sme si, že prídete tak za hodinu.“

 

Diana po týchto slovách pozrela kútikom oka na Severusa a ten sa na ňu zamračil. Zabudla ho vystríhať pre tým, že jej mama zvykne pred každou návštevou oznámiť, že prídu. Pokrčila plecami a nasledovala starého otca. Severus išiel pomaly za nimi. Vo vnútri sa zvítali s Dianinou starou mamou a všetci sa spoločne posadili v obývačke. Opäť nasledoval malý výsluch Severusa zo strany starej mamy a on v duchu nadával, že to snáď nie je možné. V tejto rodine robia snáď výsluchy všetci. Diana sa len uškŕňala, pretože vedela, čo má očakávať. Zároveň však musela robiť tlmočníka, keďže prekážkou medzi rozhovorom jej starej mamy so Severusom bola jazyková bariéra.

 

„Takže vy sa venujete výskumu rakoviny?“ spýtala sa ho znovu stará mama.

 

„Áno. Pracujem na lokalizovaní dôvodov jej vzniku a keď sa nám to podarí, budem hľadať príslušnú liečbu.“ Odpovedal Severus.

 

„Zaujímate sa tiež o rôzne rastliny, ak sa nemýlim?“ Pokračovala stará mama.

 

„Áno, mnohé rastliny používam pri výrobe liekov.“ Odvetil. Považoval to za najlepšie vysvetlenie toho na čo používa rastliny. Nemohol jej predsa povedať, že ich používa do elixírov.

 

„Keď som bola mladšia, tak som zbierala liečivé rastliny, možno vám to Diana spomínala.“ Povedala stará mama. Severus len prikývol na súhlas.

 

„Niečo vám ukážem. Mám to od svojej mamy a tá to dostala od svojej mamy. Dedí sa to z pokolenia na pokolenie.“ Povedala statrá mama a odišla do vedľajšej izby. Diana ju začudovane sledovala. Nemala ani tušenie o čom hovorí.

 

Keď sa vrátila držala v ruke očividne veľmi starú knihu viazanú v koži. Diana ju v živote nevidela. Stará mama sa opäť posadila a usmiala sa na svoju vnučku.

 

„Čo myslíš drahý, je na čase odovzdať dedičstvo najstaršej z naši vnučiek?“ obrátila sa na svojho manžela. Dianin starý otec len s úsmevom prikývol a tak stará mama podala túto knihu Diane.

 

Diana ju otvorila a prekvapene pozerala na prvé stránky. Nebola to kniha. Bol to starý denník, ktorý bol popísaný vyblednutým písmom. Začala čítať prvé vety a ostala prekvapená ešte viac.

 

„Starká, čo to je? Prečo si mi o tomto nikdy nepovedala?“ spýtala sa Diana.

 

„Je to denník tvojej prastarej mamy a jej mamy, obsahuje údaje o liečivých rastlinách a spôsoboch ich využitia. Ku koncu som ho doplnila o vlastné poznámky. Môžeš do neho prispieť postupom času aj ty. Neviem ako je to možn, ale ešte stále nie je úplne dopísaný. Akoby tie čisté strany stále pribúdali.“ Povedala zamyslene stará mama.

 

Severus sa naklonil, aby si lepšie prezrel denník. Diana mu ho podala. Zamyslene naň pozeral. Diana si všimla, ako jeho oči na chvíľu zažiarili vzrušením, ale keďže si zachoval svoj obvyklý výraz, radšej sa ho nič nepýtala. Na to bude dosť času neskôr.

 

„Ďakujem Ti veľmi pekne,“ povedala Diana.

 

„Dávaj na ten denník dobrý pozor. Hlavne ho nikdy nestrať.“ Dodala stará mama.

 

„Neboj sa starká, dobre vieš, ako strašne rada mám knihy.“ Povedala Diana s úsmevom.

 

„Poďme sa naobedovať,“ prerušil ich rozhovor Dianin starý otec, ktorý ich doteraz len ticho počúval.

 

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

„Mohla by si mi ukázať ten denník, ktorý si dnes dostala?“ požiadal ju večer Severus, keď už všetci bezpečne spali a oni boli sami.

 

Diana prikývla a podala mu denník. Nemala čas poriadne ho preskúmať. Návšteva starých rodičov ju unavila. Bola rada, že späť sa premiestnili. Bolo to pohodlnejšie ako to prenášadlo. Severus sa na tom síce bavil, ale oboch ich bezpečne premiestnil takmer k domu, kde bývali Dianini rodičia.

 

„Nestihla som si ho prezrieť.“ Povedala mu.

 

„Na to budeš mať dosť času neskôr,“ odvetil a vytiahol prútik. Poklepal ním po knihe a zamrmlal nejaké neznáme zaklínadlo, ktoré Diana ešte nepočula. Kniha zažiarila, najprv červeným svetlom, ktoré sa nakoniec zmenilo na zlaté. Prekvapene sledovala, čo sa to deje. Severus sa len spokojne usmial a otvoril knihu.

 

„Výborne. Je to tak ako som si myslel,“ povedal si viac pre seba, ako Diane.  

 

„Čo si to urobil a čo si si myslel?“ spýtala sa ho Diana a naťahovala sa za knihou.

 

„Počkaj chvíľu, najprv si ho prezriem ja,“ zastavil ju a listoval narýchlo denníkom.

 

„Zaujímavé, veľmi zaujímavé. Veľa to však vysvetľuje. Myslím, že tento denník ti odpovie na mnohé otázky.“ Povedal jej ako narýchlo čítal nejaké vety.

 

„Môžeš mi ho konečne dať?“ spýtala sa netrpezlivo.

 

Prikývol a podal jej denník. Diana ho otvorila a začítala sa do prvých riadkov, ktoré tam predtým neboli.

 

 

„Vitaj dedička,

 

tento denník sa dedí z pokolenia na pokolenie v našej rodine.

Ak čítaš tieto slová si jednou z nás.

Objavila si tajomstvo tejto knihy a tá ťa bude sprevádzať...“

 

Diana pozrela na Severusa. „Ako si vedel, že je tam viac ako len recepty?“

 

„Diana som predsa čarodejník, dokážem vycítiť mágiu z akéhokoľvek predmetu. Keď sa naučíš všetko, čo je potrebné, dokážeš to aj ty.“

 

„To ešte potrvá,“ povzdychla si smutne Diana. Severus sa pri jej slová zasmial a objal ju.

„Neboj sa, pomôžem ti. Máš nadanie, chce to len cvik.“

 

„Keď to vravíš ty.“

 

„S tvojím vyučovaním budeme pokračovať, keď sa vrátime domov. Tu nie je vhodné prostredie a potrebuješ si ešte oddýchnuť.“

 

„Dobre, ako myslíš.“ Súhlasila Diana. „Je síce neskoro, ale dáš si šálku čaju?“

 

„Na dobrú šálku čaju nie je nikdy neskoro.“ Odvetil Severus a obaja sa potichu presunuli do obývačky.

 

Zvyšok večera strávili v príjemnom posedení pri čítaní kníh, ktorých bolo u Dianiných rodičov priveľa.

17.04.2009 18:34:00
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Denne (105 | 21%)
Raz za týždeň (68 | 14%)
Raz za dva týždne (27 | 5%)
Raz za mesiac (24 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one