Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

 

Severus sa prebudil na to, ako mu slnečné lúče žiarili do tváre. Ostal však pokojne ležať, lebo o jeho hruď sa opierala spiaca Diana. Opatrne pohladil končekmi prstov jej líce. V spánku pôsobila uvoľnene a usmievala sa. Severusov dotyk ju však začal prebúdzať. Zavrtela sa a povzdychla si. Severus si ju pritiahol bližšie k sebe. Minulá noc odstránila aj posledné hranice medzi nimi. Začal premýšľať, čo bude ďalej. Otváral sa pred ním konečne pokojný život? Život bez obáv, že bude ohrozený jeho život alebo život jeho milovaných? Už dlho nezažil takýto pocit a preto boli jeho obavy opodstatnené. Napriek tomu bol rozhodnutý necúvnuť. Nikdy sa nebál prekážok. Bol predsa špión, odborník na elixíry, učiteľ a bývalý Smrťožrút.

 

Diana otvorila oči. Cítila ako ju Severus ešte tuhšie objal. Obrátila k nemu svoj pohľad a on sa usmial.

 

„Dobré ráno, ako si sa vyspala?“

 

„Vinikajúco. Už dlho som si tak neoddýchla.“

 

„To som rád.“

 

„Pôjdem pripraviť raňajky.“ Povedala Diana a snažila sa dostať zo Severusovho objatia. Ten iba nesúhlasne pokrútil hlavou.

 

„Počkaj chvíľu, raňajky nemusia byť hneď.“

 

„Severus...“

 

„Pst, moja milá. Nepáči sa ti hádam pri mne?“ doberal si ju.

 

„Samozrejme, že áno...“ vyhŕkla Diana a očervenela.

 

„To som rád.“ Povedal s úsmevom. „Diana už dlho o nás premýšľam. Už dávno som necítil niečo také ako teraz. Znamenáš pre mňa veľa a včerajšok to len potvrdil. Chcem, aby to tak ostalo i naďalej. Milujem ťa.“

 

„Aj ja teba Severus.“ Zašepkala Diana.

 

Severus sa ku nej naklonil a vášnivo ju pobozkal. Ich bozk sa prehlboval. Prestali vnímať svoje okolie a venovali sa len sebe a vzájomným pocitom.

 

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

Albus Dumbledore na obraze v Rokfortskej riaditeľni sa usmieval. Kreacher mu pred chvíľou priniesol zaujímavé informácie. Všetko nasvedčovalo tomu, že sa mu jeho plán nakoniec podaril. So spokojným výrazom na tvári si vytiahol z vrecka habitu krabičku s citrónovými cukríkmi a jeden si vložil do úst.

 

Rozhodol sa, že i naďalej bude sledovať jeho kroky a nenápadne riadiť smer jeho života. Chcel, aby sa raz vrátil do Čarodejníckeho sveta, aj keď v súčasnej dobe na to ešte nebola vhodná chvíľa.

 

„Dobré ráno, Albus.“ Pozdravila ho súčasná riaditeľka.

 

„Dobré ráno, Minerva.“

 

„V poslednom čase sme sa videli dosť málo. Kam tak často miznete?“ spýtala sa ho.

 

„Neodkladné záležitosti. Niektoré veci musím dokončiť aj po svojej smrti.“ Vysvetlil jej s úsmevom.

 

„Počuli ste tú novinku?“ spýtala sa riaditeľka

 

„Ktorú máte na mysli? Noviniek je v poslednom čase veľa.“

 

„Ron Weasley a Hermiona Grangerová sa zasnúbili.“

 

„Á mladý pán Weasley. Očakával som to. Dúfam, že Harry ich bude čoskoro nasledovať. Zaslúži si konečne pokojný život.“

 

„Máte pravdu, Albus. Ten chlapec si toho vytrpel priveľa.“

 

„Ako sa mu darí v aurorskom kurze?“ zaujímal sa Dumbledore.

 

„Počujem na neho len samé chvály. Aj keď ten výcvik je u neho skôr formalita. Chceli ho hneď prijať do radov Aurorov, ale on s tým nesúhlasil. Nechce vraj žiadnu protekciu.“

 

„Hm. Viete, že ma to ani neprekvapuje?“

 

„Dosť často ho vídavam pri vašom a Severusovom hrobe. Ešte stále sa nezmieril s vašou smrťou. Vyčíta si, že Severusovi nikdy nedôveroval. Aspoň po jeho smrti mu to chcel vynahradiť, keď očistil jeho meno. Slečna Grangerová ho v tom veľmi podporovala.“

 

„Som tomu rád Minerva. Severus bol na našej strane stále, ale nemohol dať najavo všetky svoje pocity. Jeho úloha špeha bola dôležitá. Keby nie jeho, mnohí z nás by tu už dávno neboli.“

 

„Mrzí ma, že som Severusa po vašej smrti podozrievala. Mali ste nám povedať, čo sa deje.“ Povzdychla si smutne.

 

„Bolo nevyhnutné, aby to ostalo len medzi nami dvomi. Musíte to pochopiť a neobviňujte sa.“

 

Napriek smútku, ktorý videl v jej očiach jej nemohol povedať pravdu o Severusovi. Nenastal v hodný čas, ale aj ten niekedy príde.

 

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

Diana práve vychádzala z nemocnice, kde ju už čakala Severus. Mali ísť dnes na večeru. Severus nervózne prešlapoval pri aute a čakal kým ku nemu príde. Cítil sa ako malý školák. Mal pre ňu pripravené prekvapenie a nebol si úplne istý, ako bude reagovať.  Boli spolu už takmer dva roky, keď konečne našiel odhodlanie.

 

„Ahoj miláčik.“ Pozdravila ho Diana.

 

„Ahoj. Môžeme vyraziť? Si pripravená?“

 

Diana len prikývla a tak nasadli do auta. Cesta do reštaurácie prebehla potichu, napriek tomu bolo v ovzduší cítiť, že sa dnes niečo stane.

 

„Kam ideme?“ spýtala sa ho po polhodine jazdy Diana, keď sa dostali do takej časti mesta, ktorú nepoznala.

 

Severus sa len usmial a odvetil, „Nebuď netrpezlivá moja milá. O chvíľu sme tam.“

 

Auto sa pomaly dostávalo do pokojnejších, menej zaľudnených londýnskych ulíc. Severus zabočil do jednej tichej, mierne osvetlenej uličky v bohatšej časti mesta. Zastavil auto pri honosne vyzerajúcom podniku. Vystúpil z auta a otvoril dvere Diane. Šoférovať auto sa naučil niekoľko mesiacov po prijatí zamestania na univerzite. Nechcel byť závislý od Diany a neustále premiestňovanie mohlo byť veľmi nápadné. Na druhej strane malo auto aj svoje výhody. Pri jeho šoférovaní sa cítil uvoľnene a hlavne mohol premýšľať.

 

Pomaly sa presunuli k reštaurácii. Severus pridržal galantne Diane dvere a potom pristúpil k hosteske. Povedal jej svoje meno a ona ich uviedla do tichého boxu na opačnom konci reštaurácie. Zapálila sviečky na stole a priniesla im jedálny lístok. Diana bola šokovaná týmto podnikom. Určite patril k tým drahším a v živote v takom podniku nebola.

 

„Severus, ty si sa zbláznil.“ Povedala nakoniec.

 

„Prečo? Nepáči sa ti to tu?“

 

„Nie, práve naopak, ale je to tu strašne drahé.“

 

„S tým si nerob starosti.“ Odvetil.

 

„Čo vám môžem priniesť na pitie?“ spýtala sa ich čašníčka.

 

„Poprosím vás nejaké výberové víno. Najlepší ročník.“ Odvetil bez toho, aby zodvihol oči od svojho jedálneho lístka.

 

Čašníčka bola o chvíľu naspäť aj s najlepším výberovým ročníkom, ktorý mali. Naliala víno do dvoch pohárov a odišla.

 

„Oslavujeme niečo, že sme tu?“ spýtala sa Diana.

 

„No, dalo by sa to tak povedať. Dnes sú to dva roky, čo si mi zachránila život.“ Odpovedal.

 

„Dnes?“

 

„Áno. Ale nie sme tu len kvôli tomu. Dobre vieš, že nerád chodím okolo horúcej kaše.“ Začal Severus.

 

Diana len prikývla, aj keď začala tušiť, prečo tu dnes večer sú. Srdce sa jej rozbúšilo, ale neprerušovala ho.

 

„Chcel by som ti položiť jednu dôležitú otázku. Chcem, aby si si dobre premyslela, čo mi odpovieš.“

 

Opäť len tiché prikývnutie.

 

„Diana, už dlhšie si uvedomujem, že nechcem ďalej bez teba žiť. Moje srdce patrí len tebe. Chcem stráviť zvyšok života s tebou a tak sa ťa chcem opýtať, či sa staneš mojou ženou?“ povedal na rovinu Severus.

 

Diana na neho pozrela so žiarou v očiach. Vedela, že táto otázka raz príde a odpoveď na ňu vedela už dávno.

 

„Áno. Rada si ťa vezmem Severus.“

 

Severus sa k nej naklonil a pobozkal ju. Chytil ju za ruku a na prst jej navliekol zásnubný prsteň, ktorý zdedil po svojej matke. Zdvihol pohár vína a povedal, „na spoločný život, našu lásku a naše šťastie.“

 

„Na našu lásku.“ Pripojila sa k nemu Diana.

 

Zvyšok večere prežili v príjemnej atmosfére. Severus bol spokojný sám so sebou a Diana premýšľala, kedy túto novinku oznámi svojej rodine. Rozhodla sa, že na takéto novinky je najlepšie nové ráno.
10.05.2009 23:00:43
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Denne (105 | 21%)
Raz za týždeň (68 | 14%)
Raz za dva týždne (27 | 5%)
Raz za mesiac (24 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one