Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Po dlhom čase zverejňujem pokračovanie tejto poviedky. Dúfam, že vám tým spravím radosť. Poviedku venujem všetkým, ktorí sú tejto poviedke verní.

Dobby

NEPREŠLO BETAREADOM!!!
O niekoľko dní po odchode Dianiných rodičov sa Severus spoločne s Dianou premiestnili pred sídlo Dumbledorovcov. Sídlo bolo vzdialené niekoľko kilometrov od muklovskej dediny na severe Írska a okraje pozemkov boli chránené vysokým kamenným múrom. Severus spoločne s Dianou podišli k veľkej vstupnej bráne. Severus vytiahol svoj prútik a poklepal ním na zámok a zamrmlal zaklínadlo, ktoré bolo pre Dianu neznáme. Brána sa so škrípaním začala otvárať. Spoločne vkročili dnu a pocítili ako prešli ochrannou bariérou.

 

Kráčali po štrkovej ceste, ktorá viedla k obrovskému domu, ktorý vlastne ani nebol domom. Bol to skôr malý zámoček, obkolesený zo zadnej strany lesom. Diana fascinovane hľadela pred seba. Severus na rozdiel od nej pokrútil len hlavou a kráčal rýchlo dopredu.

 

O niekoľko minút stáli pred veľkými dverami. Dom bol rovnako ako pozemky chránený rôznymi kúzlami, ale akonáhle Severus položil ruku na dvere, tie sa sami automaticky otvorili. Prekvapovalo ho, ako sa riaditeľovi podarilo vložiť jeho magický podpis na tento dom, pretože nikdy o tomto sídle nepočul.

 

Spoločne s Dianou vošiel do veľkej vstupne haly.

 

S hlasným prásknutím sa pred nimi zjavili štyria domáci škriatkovia. Diana od ľaku nadskočila.

 

„Vitajte, pane." Ozval sa jeden zo škriatkov a uklonil sa. „Dlho sme očakávali váš príchod."

 

„Ako sa voláš škriatok," oslovil ho Severus.

 

„Tinky, pane. A toto sú Webby, Toudy a Missy." Predstavil sa škriatok a ukázal na tých ostatných.

 

„Výborne, ste tu len vy štyria, alebo je vás tu viac?" spýtal sa Severus.

 

„Len my, pane. Pán, Dumbledore si viac škriatkov v tomto dome neželal." Vysvetlil mu Tinky.

 

„V poriadku. Mohli by ste nám to tu poukazovať." Povedal Severus a škriatok s radosťou prikývol.

 

„Mimochodom, toto je moja manželka Diana, budete ju počúvať na slovo." Povedal Severus a predstavil škriatkom Dianu. Tá sa medzitým spamätala zo šoku z ich zjavenia.

 

„Áno, pane." Povedali všetci škriatkovia naraz a uklonili sa.

 

„Severus, čo keby nám Toudy a Missy, pripravili niečo na jedenie a Tinky a Webby nás zatiaľ prevedú po dome." Navrhla Diana.

 

„Máš pravdu, kým tento dom celý prejdeme bude obed." Súhlasil Severus.

 

Obaja spomínaní škriatkovia sa s prásknutím odmiestnili. Tinky a Webby zatiaľ viedli Severusa a Dianu k veľkým dverám, ktoré sa nachádzali na pravej strane haly. Keď otvorili veľké dvere, ocitli sa v obrovskej jedálni, v ktorej dominoval dlhý jedálenský stôl. Obrovské okná na jednej strane miestnosti dodávali dovnútra veľké množstvo svetla. Náprotivnú stranu zdobili obrovské obrazy, na ktorých sa nachádzali predkovia rodu Dumbledorovcov. Všetci teraz hľadeli na mladú dvojicu, ktorá vstúpila do miestnosti.

 

„Ty musíš byť Severus," ozval sa jeden z obrazov. Severus sa naň uprene zahľadel a prikývol. „Musím povedať, že Albus opäť raz nesklamal svojou voľbou."

 

„Kto ste?" spýtal sa Severus obrazu.

 

„Volám sa Wulfric Merlin Dumbledore a som Albusov pra-pradedo." Predstavil sa obraz s úsmevom.

 

„Teší ma. Toto je moja manželka Diana." Predstavil mu Severus Dianu.

 

„Konečne do tohto domu zase raz vstúpi mladosť." Konštatoval radostne obraz a usmial sa na Dianu, ktorá mu úsmev opätovala.

 

Severus sa spoločne s Dianou presunul do ďalšej miestnosti, ktorá sa nachádzala hneď vedľa jedálne. Bola to prijímacia miestnosť, ktorá slúžila na prijímanie návštev. Viedli do nej aj dvere z haly. Nachádzalo sa tu niekoľko kresiel. Pracovný stôl a veľký krb, ktorý v miestnosti dominoval.

 

Na druhej strane vstupnej haly, oproti jedálni sa nachádzala obrovská knižnica. Diana užasnuto sledovala police zaplnené knihami siahajúce po strop, ktoré sa nachádzali všade naokolo. Aj v tejto miestnosti bol krb, ktorý bol však oproti tomu v pracovni o niečo menší. Rovnako ako v prijímacej miestnosti, aj tu sa nachádzali kreslá a niekoľko pohoviek, na čítanie. Bolo tu niekoľko menších lámp a niekoľko stolov, ktoré slúžili na štúdium kníh.

 

Obaja Snapeovci boli touto miestnosťou nadšení. Milovali knihy a tu ich boli tisícky. Ani Severusova pôvodná rodinná knižnica neobsahovala toľko titulov, koľko sa ich nachádzalo tu.

 

„Poď Diana, túto knižnicu si prezrieme podrobnejšie neskôr." Vyzval Severus svoju manželku, ktorá prechádzala okolo jednotlivých políc.

„Je to nádhera, toľko kníh. Všimol si si, že niektoré musia byť poriadne staré?" spýtala sa Severusa.

 

„Áno, určite tu nájdeme veľa vzácnych kníh." Prikývol Severus. Chytil Dianu za ruku a spoločne nasledovali škriatkov na druhé poschodie.

 

Na druhom poschodí sa nachádzala dlhá chodba. Bolo tu niekoľko dverí. Hneď oproti schodisku bola veľká pracovňa. Vedľa nej sa nachádzala spálňa, z ktorej viedli dvere do obrovskej kúpeľne, v ktorej dominoval malý bazénik. V spálni prevládala slabozelená farba a svetlý nábytok.

 

Oproti spálni sa nachádzali ďalšie dvere, ktoré viedli do jednej z ďalších spální. Dohromady ich bolo v tejto časti chodby päť. Každá z nich mala vlastnú kúpeľňu. Na druhej strane sa nachádzal rovnaký počet miestností. Boli to však skôr hosťovské izby. Každá izba bola ladená do inej farby.

 

Na treťom poschodí sa nachádzalo niekoľko menších miestností a jedna obrovská, ktorá očividne slúžila na cvičenie kúziel. Po stenách boli povešané rôzne plátna a na nich boli zobrazené rôzne súbojnícke postoje a popisy ochranných a útočných kúziel. Severus pokrútil nad touto miestnosťou hlavou. Nikdy by nečakal, že v sídle Albusa Dumbledora sa bude nachádzať takáto miestnosť.

 

Nakoniec ich Tinky a Webby zobrali do suterénu, kde sa nachádzalo obrovské laboratórium a sklad. Severus spokojne preletel pohľadom miestnosť a uznanlivo pokýval hlavou. Vybavenie tejto miestnosti bolo perfektné. Prekvapovalo ho, že sa takáto miestnosť nachádza v tomto sídle, pretože profesor Dumbledore si nechával všetky elixíry robiť u neho.

 

Keď sa konečne dostali naspäť do vstupnej haly bol čas obeda. Stôl bol už prestretý a tak si k nemu hneď sadli. Okamžite sa na ňom zjavilo jedlo. Severus nabral najprv jedlo pre Dianu a potom aj pre seba. V tichosti sa najedli a potom sa presunuli do záhrady, ktorá sa nachádzala v zadnej časti domu. Bolo tu niekoľko lavičiek na odpočívanie, zopár skleníkov a malé jazierko, ktoré sa nachádzalo v tieni vysokých stromov.

 

Diane sa záhrada veľmi páčila. Kým sa prechádzala úzkymi chodníčkami, Severus prekontroloval ochranné kúzla v tejto časti pozemku. Musel konštatovať, že napriek riaditeľovej smrti ostali kúzla nezmenené. Vrátil sa preto k svojej manželke a spoločne sa presunuli naspäť do domu.

 

„Mali by sme sa rozhodnúť, ktorú zo spální budeme využívať." Povedal Diane, len čo sa ocitli v dome.

 

„Myslím, že tá svetlozelená je fajn." Povedala Diana. „Nemusíme ju ani meniť, páči sa mi."

 

Severus prikývol na súhlas.

 

Večer sa opäť premiestnili do Dianinho bytu.

 

---------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

Prešiel týždeň odvtedy, čo navštívili sídlo Dumbledorovcov. Dohodli sa, že sa do neho kvôli bezpečnosti presťahujú čo najskôr. Severus sa medzitým snažil Dianu naučiť premiestňovať, aby sa dostala bez problémov z ich nového domu do práce. Nebolo to však také jednoduché.

 

Diana spolu s Kreacherom balili veci, ktoré si plánovala zobrať so sebou, chodila do práce a študovala i naďalej všetky kúzla, ktoré by sa jej mohli hodiť. Severus i naďalej pracoval na projekte, ktorý mu pridelil profesor White.

 

V piatok večer sa konečne premiestnili do svojho nového domova. Škriatkovia medzitým uložili ich veci v spálni, ktorú si vybrali a obraz profesora Dumbledora zavesili do pracovne, ktorá sa nachádzala hneď vedľa.

 

Po večeri sa Severus presunul do knižnice, aby preskúmal aké knihy sa tu nachádzajú. Diana sa presunula do kuchyne, aby zistila, ako to tam vyzerá. Keď boli v dome naposledy, zabudla sa na kuchyňu spýtať. Severus jej síce vysvetlil, že sa odteraz nebude musieť o varenie starať, keď majú škriatkov, ale Diana sa v duchu rozhodla, že občas do kuchyne určite zavíta, aby navarila alebo upiekla niečo domáce. Pochybovala, že by škriatkovia zvládli uvariť jedlá, ktoré sa naučila doma.

Kuchyňa sa nachádzala za obrazom krajiny neďaleko jedálne, Diana musela zísť niekoľko schodov, aby sa v nej konečne ocitla. Bola to vlastne obrovská miestnosť, ktorá sa nachádzala pod jedálňou. Keď sa tam zjavila škriatkovia prekvapene zodvihli hlavy, ale hneď ju začali obskakovať.

 

„Nič nepotrebujem, len som sa prišla pozrieť, ako to tu vyzerá." Vysvetlila im.

 

„Naozaj pani nič nepotrebuje?" spýtal sa Tinky.

 

„Nie, chcem len vedieť, či je tu všetko potrebné." Odpovedala Diana.

 

„Pani, tu nájde všetko, čo potrebuje." Povedal škriatok.

 

„Dobre, tak to je všetko, čo som potrebovala vedieť."

 

„Nechcela by pani nejaké koláčiky?" ponúkal ju ďalší škriatok.

 

Diana sa usmiala a pokrútila hlavou. Vydala sa naspäť do jedálne. Dom sa jej zdal tichý. Premýšľala, ako to so Severusom urobia, keď ich budú chcieť navštíviť jej rodičia a jej sestra. Nemali ani tušenie, že žije úplne iný život ako oni. Našťastie sa zhodli na tom, že byt v Londýne si ponechá.

 

Takúto zamyslenú ju našiel Severus asi o hodinu. Stála pri okne a pozerala sa von napriek tomu, že v tej tme nebolo už nič vidieť.

 

„Trápi ťa niečo?" spýtal sa potichu, keď už stál vedľa nej.

 

„Severus!" zľakla sa Diana. „Nie, len premýšľam, ako sem dostaneme našich, keď budú chcieť prísť na návštevu."

 

„Teraz sa tým netráp. Budeme to riešiť, keď to bude nutné." Upokojil ju Severus a pobozkal ju.

 

„Je tu také ticho. Nie som na to zvyknutá. Nikdy ma nenapadlo, že budem bývať v takomto obrovskom sídle. V Londýne je rušno a hlavne som nikdy nemala veľa voľného času." Dodala.

 

„Ja mám rád pokoj. V minulosti som si ho užil len veľmi málo." Povedal Severus. „Uvidíš, zvykneš si."

 

„Viem. Dôležité je, že sme tu spolu." Usmiala sa na neho.

 

Chvíľu ešte stáli spoločne pri okne, ale potom sa presunuli do spálne. Čakala ich prvá noc v ich novom domove.

03.02.2013 21:16:50
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Denne (105 | 21%)
Raz za týždeň (68 | 14%)
Raz za dva týždne (27 | 5%)
Raz za mesiac (24 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one