Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

Severus Snape prekvapene hľadel do očí Diany. Nevedel kde sa nachádza, ako sa volá a kto je tá žena. Jeho hlava ho poriadne bolela. To mladé hnedovlasé a modrooké dievča sa na neho usmialo.

 

„Dobré ráno, ako sa cítite?“ spýtala sa.

 

„Kto som?“ bola jeho prvá otázka. Spozoroval, že ju to prekvapilo. Chvíľu uvažovala, čo mu má povedať.

 

„Voláte sa Severus Snape a ste v nemocnici,“ odpovedala mu milo.

 

„Ako som sa sem dostal?“ opýtal sa znovu.

 

„Mali ste ťažké zranenia, z ktorý ste sa našťastie dostali. Je to vlastne zázrak, že ste to prežili.“ Povedala s úsmevom.

 

Severus sa snažil usporiadať si svoje myšlienky a spomenúť si na udalosti, ktoré sa stali. No v jeho hlave bola len čierna hmla. Nemohol si spomenúť na svoju minulosť. Mladá žena vytušila jeho pocity a rýchlo mu povedala.

 

„Netrápte sa tým, že si na nič nemôžete spomenúť. Som tu preto, aby som Vám pomohla. Mimochodom volám sa Diana, Diana Starková. Som ošetrovateľka z tunajšej nemocnice, to ja som vás našla,“ podala mu základné informácie, ktoré by mal vedieť.

 

Severus mal pocit, akoby sem nepatril. Tá mladá dievčina ho zaujala, bola pekná, dokonca nádherná. Usmial sa na ňu. Bol rád, že tu bola. V tom sa otvorili dvere a do izby vstúpil mladý lekár.

 

„Á, dobré ráno, takže ste sa prebrali?“ spýtal sa ho lekár. Severus ticho prikývol.

 

„Musím povedať, že je to zázrak, že sa po vašich zraneniach tak rýchlo zotavujete. Pravdupovediac nedávali sme vám, veľa nádeje na prežitie. Viete ako sa voláte a kde ste?“ opýtal sa ho lekár.

 

„Ani veľmi nie,“ odpovedal Severus. „Tuto, Diana mi povedala moje meno,“ zámerne pomenoval Dianu po mene a tá sa prekvapene strhla.

 

„Nevadí, aspoň ste sa zoznámili. Slečna Starková, vidím, že ste mali pravdu s tou stratou pamäte. Asi to bude dočasné. Pokiaľ sa nič nestane, mohli by sme vás zajtra prepustiť pán Snape. Máte kám ísť?“

 

Skôr než stihol Severus odpovedať, skočila mu do reči Diana. „Pôjde ku mne pokým sa mu nevráti pamäť.“ Začervenala sa a pozrela na doktora. Ten prikývol na súhlas a dodal. „Dobre v tom prípade, by sme vás mohli pustiť už dnes večer, ale ešte spravíme nejaké potrebné vyšetrenia, aby sme sa uistili, že ste naozaj v poriadku a nič vám nehrozí. Aj tak je to neuveriteľné, že ste za necelých 48 hodín skoro úplne v poriadku.“

 

Severus prikývol na súhlas. Mladý doktor odišiel, aby zariadil potrebné vyšetrenia. Diana sa pozrela na Severusa.

 

„Musím ísť na svoje oddelenie, ale podvečer si po vás prídem. Prajem Vám zatiaľ príjemný deň.“ Povedala a s tým odišla.

 

Severus ostal sám a zamyslel sa. Tá dievčina bola naozaj sympatická. Vraj ho našla. Musí zistiť, čo sa mu stalo, snáď mu to pomôže spomenúť si na predošlé udalosti. Zdvihol svoju ruku a zistil, že jeho krk je obviazaný. Takže mal ranu na krku. Čakali ho nejaké vyšetrenia a on veril, že ho naozaj večer prepustia. Nemal dobrý pocit z tohto nemocničného prostredia.

 

Diana za ten čas išla na raňajky. Mala plnú hlavu Severusa Snapa. Zaskočilo ju, že mu tak rýchlo ponúkla útočisko vo svojom byte, však ho vôbec nepoznala. Nedalo sa to však zvrátiť, ten muž naozaj potreboval pomoc a ona na to bola ako stvorená. Z takýchto úvah ju prerušila výzva služobným rozhlasom. Volali ju na detské oddelenie, kde pracovala. Asi potretovali pomoc. Zhltla posledné kúsky raňajok a rozbehla sa na oddelenie. Bude si musieť zobrať dovolenku kvôli Severusovi Snapovi, nemohol ostať sám. Hneď na obed pôjde za primárom oddelenia a požiada ho o voľno. Verila, že dostane toto voľno bez problémov, pretože si nevyčerpala ani jeden deň dovolenky.

 

A naozaj jej to vyšlo. Primár súhlasil s dovolenkou, dokonca jej udelil dva týždne, pretože si všimol únavu na jej tvári. Nechcel, aby sa tu zodrela, nemal totiž tušenie, že Diana už tretí deň skoro vôbec nespala kvôli Severusovi. Služba bola tento deň pre Dianu pokojnejšia než počas iných dní. Prekvapivo neprijali žiadneho iného pacienta. V posledných dňoch ich bolo obrovské množstvo, akoby sa vrece roztrhlo s tými nezmyselnými úrazmi a nehodami, a odrazu všetko zmizlo. Večer sa poriadne unavená zastavila po Severusa. Bol oblečený do vecí, ktoré mu našli v nemocnici. Mal pri sebe jednu igelitovú tašku, v ktorej mal osobné veci, ktoré u neho našli pri dovezení do nemocnice. Diana ho viedla ku svojemu autu a pokynula mu, aby si sadol na sedadlo spolujazca. Urobil to a čakal kým nastúpi aj ona. Počas cesty k nej domov obaja mlčali. Severus so záujmom sledoval, ako šoféruje auto. Bolo to, akoby po prvý raz vôbec sedel v aute. Nakoniec zabočila do tichej ulice osvetlenej niekoľkými nočnými lampami a zastala pri starom dome, ktorý mal štyri poschodia. Obaja vystúpili a Severus ju nasledoval do vchodu. Prišli na štvrté poschodie a ona domkla dvere. Rozsvietila svetlo a vstúpili do bytu. Byt mal tri izby a vstupovalo sa do nich z veľkej haly. Po pravej strane bola kúpeľna a záchod, vľavo kuchyňa a proti boli troje dverí, ktoré viedli do spálne, obývačky a pracovne. Diana viedla Severusa do obývačky.

 

„Dáte si niečo na pitie?“ opýtala sa ho a pokynula mu, aby si sadol. Posadil sa a prikývol.

 

„Dal by som si čaj.“

 

„O chvíľu som späť,“ usmiala sa a išla pripraviť ten čaj. Severus sa za ten čas rozhliadol po izbe. Mala príjemnú zelenú farbu, tá farba mu niečo pripomínala, ale nevedel si spomenúť čo. Smutne si povzdychol. O malú chvíľu sa zjavila Diana s táckou, na ktorej boli dve šálky čaju, cukor a nejaké obložené chlebíčky. So záujmom ju sledoval. Mala okolo 175 centimetrov, štíhlu postavu, jemne opálenú tvár. Bola jeho pravým opakom. Napriek tomu ho veľmi zaujala. Pousmial sa nad tým.

 

„Musíme vyriešiť vaše spanie a dočasné bývanie.“ Povedala mu. „Dostanete k dispozícii moju pracovňu, je tam posteľ, televízor a knihy, ktoré sú vám plne k dispozícii. Okrem toho, zobrala som si dovolenku, aby som sa vám mohla venovať. Budem sa snažiť vyriešiť tú vec s vašimi spomienkami.“ Informovala ho. Mlčky prikývol. Diana mu podala jednu šálku čaju a ukradomky na neho pozerala. Vyzeral oveľa lepšie než keď ho našla. Jeho oči boli zaujímavé, priťahovali ju asi najviac.

 

„Chcela som sa vás opýtať, ako vás mám oslovovať?“ Spýtala sa po chvíli.

 

„Som Severus, ak si dobre pamätám meno, ktoré ste mi povedali v nemocnici, volajte ma preto Severus,“ odpovedal.

 

„Fajn, Severus. Ponúknite sa chlebíčkami, určite ste vyhladli,“ ponúkla ho.

 

„Môžete mi prosím tykať?“ požiadal ju. Prikývla na súhlas a dodala. „Dobre, ale potom musíte tykať aj vy mne, som Diana.“

 

Usmiali sa obaja a pustili sa do jedenia tých chlebíkov. Severus počas jedenia opäť začal pozorovať izbu, veci, ktoré v nej boli sa mu zdali neznáme. V tom si spomenul, že má u seba igelitku s vecami, ktoré sú vraj jeho. Siahol po nej a začal ich vyberať. Diana ho so záujmom sledovala. Ako prvý vytiahol dlhý čierny plášť, potom bielu košeľu a nohavice z čudnej kože. Z vrecka plášťa vypadol čudný prútik. Obaja naň prekvapene pozreli.

 

„Čo má byť toto?“ spýtala sa Diana a potom  sa začala smiať.

 

„Že ste boli na nejakom karnevale, keď ste sa zranili a hrali ste tam kúzelníka?“

 

Severus však pokrčil plecami, Ten prútik sa mu zdal známy, ale nevedel prečo. Zrazu sa však v jeho mysli zjavil malý záblesk poznania. Videl hrad, hrad, ktorý bol ožiarený mnohými svetlami, ale nemohol si spomenúť, aký hrad to bol a ako sa volá. Snáď to neskôr zistí.

Diana unavene zažmurkala.

 

„Je čas ísť do postele, poď so mnou, ukážem ti kde bude tvoja izba.“ Vyzvala ho.

 

Vstal a nasledoval ju. Priviedla ho do pracovne kde stála veľká knižnica plná kníh o rastlinách, rôznych lekárskych termínoch a a chrobách, cestopisy a iné knihy rôzneho žánru. Milovala ich všetky. Od malička rada čítala. Neďaleko okna bola posteľ a pri nej stolík s malou lampu, ktorú zažala. Severus ju užasnuto sledoval. Tie veci, ktoré robila sa mu zdali neznáme. Dokonca aj keď obliekala pre neho periny prekvapene ju sledoval. Asi najviac ho šokoval televízor, bolo mu jasné, že také niečo určite nevidel, aj keď si na nič nemohol spomenúť. Diana mu potom ešte ukázala kúpeľňu a záchod a nechala ho v izbe samého. Zaželala mu dobrú noc.

 

„Dobrú noc,“ odpovedal jej Severus a zavrel za ňou dvere. Obliekol sa do pyžama, ktoré pre neho nachystala a pozrel na knižnicu. Začal si čítať ich rôzne názvy. Nakoniec vytiahol dve knihy. Jedna bola o rastlinách a druhá kniha sa venovala chemickým zlúčeninám. Akosi podvedome cítil, že je to niečo blízke jeho predošlému životu. Pomaly sa do nich začítal. Ani nevedel ako a zaspal pri nich. Jeho myseľ plávala v hmle. Z diaľky sa však začala vynárať ďalšia spomienka. Videl sám seba ako stojí v nejakom laboratóriu a pripravuje nejakú zvláštnu tekutinu. To laboratórium bolo staré a tie prísady, ktoré používal sa mu zdali čudné oproti tomu, čo videl v laboratóriách počas vyšetrení v nemocnici.

 

„Čo to má znamenať?“ pomyslel si v spánku. „Musím na to prísť.“

 

V tom si spomenul na jedno meno a to meno bolo DUMBLEDORE. Vedel, že je dôležité a tak si povedal, že ho nesmie zabudnúť.

 

„Dumbledore, ty vieš, čo sa stalo. Musím si spomenúť!“ zašepkal zo spánku.

 

Netušil, že sa v jeho izbe zjavil malý škriatok, ktorý ho v tichosti sledoval a po jeho slovách sa usmial. Položil k jeho posteli malý zabalený balíček, ktorý neniesol žiadne meno alebo odosielateľa. Vedel, že ráno ho Severus nájde a bude rozmýšľať nad tým, ako sa k nemu dostal. Škriatok sa potom premiestnil do Dianinej izby a sledoval spiacu dievčinu. Pokýval svojimi veľkými ušami a potichu zašepkal.

 

„Kreacher vás bude oboch chrániť slečna, tak ako si to želal profesor Dumbledore. Kreacher vie, že vy sa správne rozhodnete, keď príde váš čas. Kreacher neprezradí, že profesor Snape je nažive lebo zložil nezrušiteľnú prísahu.“ S týmito slovami opäť zmizol.

 

Diana v spánku začula puknutie, ale nezobudila sa. Bola príliš unavená, aby reagovala na zvuky v izbe. V jej sne sa zjavoval Severus Snape. Usmieval sa na ňu a voľačo jej šepkal. Napriek tomu, že spala cítila, že k tomu mužovi začína niečo cítiť. Niečo ju k nemu priťahovalo, bolo to také tajomné a krásne. Usmievala sa v spánku a ticho zašepkala.

 

„Severus, pomôžem ti, aj keby som na to mala vynaložit celý majetok.“

 

Obaja snívali svoje sny a ani jeden z nich netušil, že ich osudy sa začínajú prepletať a spájať.

 

-------------------------------------------

 

V tom istom čase sa v Rokfortskej riaditeľni z jedného obrazu usmieval bývalý riaditeľ Albus Dubledore, ktorý bol spokojný vývojom udalostí. Kreacher naozaj plnil svoju prísahu a udalosti sa začali hýbať tým správnym smerom. Ešte dobre, že Harrymu sa podarilo poraziť Temného pána, teraz bolo dôležité, aby spravil to ostatné, čo od neho očakával Dumbledore.

09.07.2008 14:00:58
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (100 | 20%)
Denne (107 | 21%)
Raz za týždeň (69 | 13%)
Raz za dva týždne (28 | 5%)
Raz za mesiac (24 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one