Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Po dlhom čase zverejňujem pokračovanie.
Túto kapitolku venujem všetkým, ktorí majú túto poviedku radi.
NEPREŠLO BETAREADOM!!!

Dobby

 

Diana so Severusom sa dohodli, že pôrod prebehne v ich sídle. Severus sa chcel vyhnúť vypátraniu, ak by nastali nejaké komplikácie. Nemal síce veľké skúsenosti s pôrodmi, bol však rozhodnutý, že k svojej manželke a deťom len tak niekoho nepustí. Stále hrozilo, že by na nich mohol niekto zaútočiť. Na druhej strane ho potešila správa, že Potterovi sa konečne podarilo očistiť jeho meno. Prečítal si o tom správu na titulnej strane Denného Proroka. Dokonca mu bol udelený Merlinov rád I. triedy, ktorý dostal In Memoriam.

 

Aké ironické. Pomyslel si a uškrnul sa. Predpokladal, že keby sa teraz zjavil na Ministerstve mágie a osobne by si rád prevzal, spôsobilo by to kolaps mnohých čarodejníkov a čarodejníc. Zatiaľ to však nemohol urobiť. Nechcel ohroziť svoju rodinu. Bystrozori stále pátrali po celom svete po nasledovníkoch Temného Pána.

 

Diana si dni núteného voľna užívala tak, že zariaďovala deťom budúcu detskú izbu v spolupráci s domácimi škriatkami. Bolo to pre ňu oveľa jednoduchšie, keď na väčšinu vecí použili mágiu.

 

Severus sa snažil chodiť domov skôr, aby sa Diana necítila osamelá, počas jeho neprítomnosti mal na Dianu dozerať Kreacher a ak by sa objavili akékoľvek problémy, mal ho ihneď kontaktovať. Starý škriatok sa preto od Diany nepohol v podstate ani na krok, čo ju niekedy privádzalo do zúfalstva. Keď sa o tom zmienila Severusovi, trval na tom, že je to nutné. Nakoniec sa s tým Diana zmierila.

 

Dni a týždne ubiehali a Diana začala čoraz viac pociťovať únavu. Trávila veľa času v knižnici. Knihy sa stali jej priateľmi už v detstve a vždy túžila po veľkej knižnici. Milovala preto tú, ktorú im zanechal Albus Dumbledore. Čoraz častejšie sa zaoberala aj tým, ako sa budú volať ich deti.Pár mien vybrala, ale Severusovi sa o tom nezmienila.

 

Zamyslene sa zahľadela von oknom.

 

­---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------- 

 

Nastal daždivý deň. Severus sa ako obvykle hneď po raňajkách premiestnil do práce a Diana opäť osamela. Do pôrodu jej ostávali dva mesiace.

 

Kreacher sa hneď po jeho odchode odšuchtal do kuchyne a Diana sa uchýlila do knižnice. Musela zažať niekoľko lámp, aby miestnosť nevyzerala taká temná. Cez okná videla ako sa koruny starých stromov ohýbajú v silnom vetre a dážd prudko bubnuje na okná. Oblohu preťal blesk a vzápätí sa ozval mohutný hrom až Diana poskočila. Už dávno takúto búrku nezažila.

 

Od rána mala čudný pocit a ticho v celom dome ho len umocňovalo. Akoby sa malo niečo stať. Snažila sa nezaoberať pochmúrnymi myšlienkami a preto sa presunula k polici, o ktorej vedela, že tam nájde klasických autorov. Prstom prechádzala po názvoch až sa nakoniec zastavila pri Búrlivých výšinách. Trochu sa pre seba uškrnula a knihu z police vytiahla.

 

Usadila sa k malému stolíku, na ktorom bola lampa a pustila sa do čítania. O nejakú chvíľu prestala vnímať svoje okolie. Prešli asi tri hodiny, keď ju prerušil príchod Kreachera, ktorý jej oznámil, že v jedálni má pripravený obed. Diana sa mu poďakovala a odložila knihu na stolík. Škriatok okamžite zmizol preč.

 

Diana vstala zo svojho miesta, keď tu zrazu pocítila prudkú bolesť, z ktorej sa jej zatočila hlava. Snažila sa rukou zachytiť kresla, ale nepodarilo sa jej to. Spadla na zem a do očí jej vytryskli slzy.

 

„Nie, ešte nie je čas...“ Zvolala s plačom a chytila si svoje vypuklé bruško. V tom istom okamihu ju obostrela tma.

 

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------  

 

Severus sa skláňal nad hŕbou papierov vo svojej pracovni na Londýnskej univerzite, keď sa jeho náramok, ktorý ho spájal s Dianou rozžiaril. Strhol sa a prekvapene zamrkal. Niečo sa deje, musím okamžite späť. Prebehlo mu mysľou a už rýchlo opúšťal svoju pracovňu. V rýchlosti nechal odkaz na sekretariáte univerzity, že musel neodkladne odísť. Len čo to bolo možné, premiestnil sa späť domov.

 

Vo vstupnej hale sa ozvalo prásknutie. Severus sa ponáhľal do jedálne, ale Dianu tam nenašiel, aj keď všetko nasvedčovalo, že obed je hotový.

 

„Diana,“ volal na ňu Severus a zamieril do knižnice. Odpoveď však nedostal.

 

Otvoril veľké dvojkrídlové dvere a uvidel, že v miestnosti sa svieti.

 

„Diana,“ zvolal opäť, vstúpil dnu a ponáhľal sa do zadnej časti knižnice, kde jeho žena s obľubou sedávala. To čo však uvidel rozbúšilo jeho srdce na plné obrátky.

 

Diana Snapeová ležala na zemi a nejavila žiadne známky života. Severus bol okamžite pri nej. Vytiahol svoj čarodejnícky prútik a niekoľkými diagnostickými kúzlami zisťoval jej stav.

 

„Nie,“ zvolal zúfalo. Jeho manželka a deti boli v ohrození života, začal sa predčasný pôrod. „Kreacher!“ zakričal Severus a škriatok bol okamžite pri ňom. Jeho oči nadobudli veľkosť tenisových loptičiek, keď zbadal Dianu. Severus ho prebodol zamračeným pohľadom.

 

Škriatok sklopil uši a rýchlo prehovoril: „Pane, pani domu bola ešte pred chvíľkou v poriadku. Volal som ju na obed, pane.“

 

„Okamžite mi prines do našej spálne niekoľko posilňujúcich elixírov,“ zavrčal Severus a rýchlo, no opatrne levitoval svoju manželku do ich spoločnej spálne.

 

Len čo ju uložil na posteľ, zopakoval diagnostické kúzla. Diana ťažko dýchala, tep mala vysoký a začala slabo krvácať. Toto sám nezvládnem. Pomyslel si Severus. Určite však nechcel Dianu odovzdať do rúk muklovských lekárov.

 

Z myšlienok ho vytrhol návrať Kreachera, ktorý držal v rukách niekoľko fľaštičiek s posilňujúcim elixírom. Severus hneď jednu fľaštičku použil a ostatné položil na nočný stolík.

 

„Kreacher, okamžite choď do Rokfortu a priveď sem madam Pomfreyovú, nech sa deje čokoľvek. Povedz jej, že tvoj pán potrebuje pomoc pri komplikovanom prípade, ale nehovor moje meno. Rozumieš?“

 

Škriatok prikývol a hneď zmizol.

 

Severus vyčaroval lavór s vodou a niekoľko chirurgických nástrojov, ktoré bude potrebovať. Rovnako tiež niekoľko kusov čistých prestieradiel. Ako toto všetko pripravoval, nepustil zo svojej manželky oči. Dúfal, že Poppy neodmietne prosbu o pomoc a príde, čo najrýchlejšie. Neustále sledoval stav detí. Zatiaľ boli nažive.

 

Prešlo niekoľko minút a Kreacher sa stále nevracal. Severus bol čoraz viac nervózny. Vedel, že už mu veľa času neostáva. Začal Dianu pripravovať na zákrok.

 

Bol teraz neskonale vďačný za ošetrovateľký kurz, ktorý si spravil počas svojej prípravy na Majstra elixírov. Práve zobral do ruky prútik, aby urobil cisársky rez, keď sa dvere na izbe s hlukom otvorili.

 

Do vnútra vošla, teda skôr bola dotlačená zachmúrená Poppy Pomfreyová. Len čo zbadala muža pred sebou zbledla a zalapala po dychu.

 

„Preboha, Severus, ste to vy? To nie je možné. Vy ste predsa mŕtvy. A čo robíte v sídle Albusa Dumbledora?“ chŕlila zo seba jednu vetu za druhou.

 

„Ženská, na to teraz nemáme čas. Potrebujem vašu pomoc tu.“ A mávol rukou na Dianu.

 

Poppyine oči sa pri pohľade na Dianu rozšírili, ale okamžite zareagovala. Vytiahla svoj prútik a rýchlo zhodnotila situáciu. „Och, toto nebude jednoduché. Deti sú v nesprávnej polohe a dievčatko má okolo krku obtočenú pupočnú šnúru. Budete mi musieť pomôcť.“

 

Severus prikývol a postavil sa vedľa nej. Privolal zo svojich zásob ďalšie potrebné elixíry a položil ich k posilňovaciemu elixíru.

 

Poppy zatiaľ použila sterilizačné kúzlo a chystala na na rez. Jej tvár nadobudla profesionálny výraz.

 

„Ako dlho je v bezvedomí?“

 

„Neviem, už som ju tak našiel. Ale podľa toho, čo povedal Kreacher tak to teraz bude asi takmer 45 minút.“ Odvetil Severus.

 

Poppy mávla prútikom, zašepkala zaklínadlo a na Dianinom bruchu sa objavil rez. Okamžite sa zjavila krv.

 

„Má vnútorné krvácanie, len čo dostanem deti von, musíte ho zastaviť. Dajte jej Krvdoplňujúci elixír.“

 

Severus rýchlo urobil, čo mu kázala. Čaromedička sa zatiaľ dostala až k maternici. Ďalším rezom sa dostala k deťom. Ako prvého vytiahla chlapčeka. Rýchlo ho presunula na pripravený stôl a zabalila ho do jedného z prestieradiel. Okamžite bol pri ňom Severus a niekoľkými diagnostickými kúzlami zhodnotil chlapčekov stav. Vyzeral byť v poriadku a Severus si trochu vydýchol. Medzitým Poppy vytiahla von aj dievčatko. Jeho stav bol vážnejší. Dieťa nedýchalo. Rýchlym rezacím kúzlom odstránila z jeho krku zamotanú pupočnú šnúru a začala ho oživovať.

 

Severus sa rýchlo presunul k Diane a hľadal zdroj krvácania. Niekoľkými mávnutiami zastavil krvácanie a ďalšími niekoľkými kúzlami, začal zatvárať rany. Sústredil sa len na svoju prácu. Nechcel nič nechať bez povšimnutia. Diana bola úplne biela z toľkej straty krvi a on sa o ňu bál. Len čo uzatvoril poslednú ranu, podal jej posilňujúci elixír a ďalší Krvdoplňujúci elixír. Opäť skontroloval Dianin stav. Všimol si, že jej stúpla teplota. Preto jej podal aj elixír proti horúčke.

 

Poppy sa medzitým venovala deťom. Po niekoľkých oživujúcich kúzla začalo dievčatko dýchať a tak sa čaromedička mohla konečne venovať obom deťom. Chlapček bol väčší a silnejší, ako jeho sestrička. Kým chlapček mal tmavé rovné vlásky, dievčatko ich malo hnedé a hustejšie. Obe deti boli teraz čisté a oblečené do vecí, ktoré si pre ne Diana prichystala.

 

Severus potichu pristúpil k čaromedičke a pozoroval svoje deti. Deti. Jeho deti. Bolo to pre neho niečo nové a on sa cítil neskonale šťastný. Títo drobučkí človiečikovia sú jeho, nie niekoho cudzieho jeho.

 

„Máte pre ne mená?“ vytrhla ho z jeho myšlienok Poppy.

 

„Áno,“ povedal Severus.

 

„Chlapček sa bude volať Sebastian Snape a dievčatko Emma Snapeová.“ Povedal Severus a usmial sa na deti, ktoré na neho teraz uprene hľadeli.

 

„Chcete si ich podržať?“ spýtala sa Poppy, ale ani nečakala na jeho odpoveď a už mu do rúk dávala malého Sebastiána. Severus držal v náručí svojho syna a ten sa spokojne zavrtel a zatvoril svoje oči. Pohladil ho po tmavých vláskoch, ktoré mali farbu, ako tie jeho.

„Emmu vám zatiaľ nedám, treba ju ešte sledovať.“ Povedala Poppy opatrne presunula dievčatko do postieľky, ktorú sem premiestnili škriatkovia.

 

„Bude v poriadku?“ spýtal sa Severus.

 

„Pravdepodobne áno.“ Odvetila Poppy a prevzala si od Severusa aj Sebastiana. „Dajte jej trochu času.“

 

Keď Poppy uložila do postieľok, použila na ne monitorovacie kúzlo. Potom sa presunula k Diane, aby ju skontrolovala.

 

„Vyzerá v poriadku. Musíme len počkať, kým sa preberie, ale nemyslím si, že sa tak stane do rána. Odviedol ste dobrú prácu.“

 

„Ďakujem, ale nezvládal by som to bez vás.“ Odvetil Severus.

 

„Ostanem tu do rána, potom sa musím vrátiť do školy.“ Povedala čaromedička. „Zatiaľ by ste mi mohli vysvetliť pár vecí.“

 

Severus prikývol a viedol ju dole do jedálne, kde škriatkovia pripravili. Tam si obaja čarodejníci sadli a Severus sa pustil do rozprávania.

28.07.2010 00:10:03
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Denne (105 | 21%)
Raz za týždeň (68 | 14%)
Raz za dva týždne (27 | 5%)
Raz za mesiac (24 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one