Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

Severus sa zobudil s východom slnka, rozhliadol sa po izbe, akoby sa rozpamätával, kde je. Potom si spomenul, že je u tej ošetrovateľky Diany. Okrem toho, že bol v nemocnici si na nič stále nemohol spomenúť. Ale, predsa tu niečo bolo, to meno zo sna, DUMBLEDORE, to akosi nevymizlo. Bolo spokojný aspoň takýmto stavom jeho momentálnej situácie. Vstal z postele a vydal sa do kúpeľne. V zrkladle nad umývadlo sa zahľadel na svoju tvár. Bola bledá, na krku mal stále obväz, ktorý zakrýval jeho ranu. Začala ho premáhať zvedavosť. Opatrne si začal obväz dávať dole. Trvalo to si dve minúty. Na jeho krku sa objavila čerstvá rana po dvoch zuboch. Takže to bola naozaj pravda, že ho napadol nejaký had. Začal prehľadávať skrinky v kúpeľni až objavil náplasť. Tou si prelepil tú ranu. Hneď sa cítil príjemnejšie, než s tým obväzom. Pustil si sprchu a vliezol do nej. Bola osviežujúca a úplne ho prebrala.

 

Okrem tejto rany upútalo jeho pozornosť ešte niečo. Na ľavej ruke mal tetovanie. Bola to lebka a z jej úst vychádzal had. To tetovanie sa mu nepáčilo. Bolo celé čierne, také temné. Kde k nemu prišiel? Na vlasy použil šampón, ktorý bol na vani a poriadne si ich poumýval.

 

Vyšiel z kúpeľne a vrátil sa do svojej izby, ktorú mu Diana pridelila. Začal si čítať názvy kníh, ktoré mala v knižnici. Okrem tých dvoch z predošlého večera si vybral, vytiahol z knižnice ešte knihu o chémii. Sadol si za stôl a začal čítať. Niektoré veci v týchto troch knihách sa mu dali povedomé, ale predsa odlišné. Prestal vnímať čas a tak si ani neuvedomil, že Diana už nejakú chvíľu stojí vo dverách a ticho ho pozoruje. Ešte nikdy nemala vo svojom byte muža na noc. Rozhodla sa prerušiť to ticho a preto vošla dnu.

 

„Dobré ráno,“ zľahka ho pozdravila.

 

„Dobré,“ otočil sa na ňu Severus a usmial sa. Hneď si všimla, že si odstránil obväz zo svojho krku, ale tiež to, že jeho vlasy žiarili čistotou.

 

„Prečo si si dal dole ten obväz?“ spýtala sa vyčítavo.

 

„Nemôžeš takéto veci robiť bez opýtania, lebo Ťa hneď vrátim do nemocnice, kde by si aj tak ešte stále mal byť. Ani si nevieš predstaviť koľko ma to stálo prehovárania, kým mi dali povolenie, že môžeš tak skoro odísť. Musím však informovať Tvojich lekárov ako sa cítiš.“

 

„Prepáč,“ ospravedlnil sa Severus.

 

„Nič sa nestalo, ale nabudúce naozaj za mnou najprv príď,“ dodala.

 

Ten muž sa jej páčil zo dňa na deň viac. Podišla k stolu úplne a pozrela sa cez jeho plece na knihy, ktoré čítal.

 

„Zaujíma Ťa chémia a biológia?“ spýtala sa so záujmom.

 

„Nieviem, ale zdá sa mi to trochu povedomé,“ zamyslene na ňu pozeral.

 

„Vieš, čo? Poď sa naraňajkovať, je dosť veľa hodín.“ Navrhla mu a s tým opustila izbu.

 

Severus vstal a hneď ju nasledoval. Diana postavila vodu na čaj a kávu, vybrala s chladničky zeleninu, maslo a ďalšie potraviny. Chcela, aby si vybral na čo má chuť. Nakoniec sa rozhodol pre hrianky, vajíčka, maslo a čaj. Posadil sa k jedálenskému stolu a sledoval, ako pripravuje raňajky. Išlo jej to rýchlo, v kuchyni sa pohybovala so 100% istotou. Naraňajkovali sa v úplnom tichu, hádzali po sebe ukradomky pohľady.

 

„Čo máš dnes na pláne?“ spýtal sa Severus, keď dojedli.

 

„Myslela som si, že by sme sa mohli porozprávať. Potrebujem zistiť, čo všetko si pamätáš,“ odpovedala Diana.

 

Prikývol na súhlas. Pomohol jej upratať kuchyňu a potom sa presunuli do obývačky. Na jednej stene bol umiestnený LCD televízor, ktorý hneď upútal Severusovu pozornosť.

 

„Čo to je?“ spýtal sa.

 

„Ty si nikdy nevidel LCD televízor?“ spýtala sa prekvapene Diana.

 

„Neviem, ale myslím si, že nie,“ odpovedal.

 

Diana zobrala ovládač a pustila televízor. Severus prekvapene zažmurkal, keď sa na obrazovke objavili ľudia a obrazy sa hýbali. Opäť mal pocit, že tie pohybujúce obrazy sú mu nejako známe.  Diana prepla na hudobný program a stlmila zvuk, nechcela, aby ich televízia rušila pri rozhovore.

 

„Takže, čo všetko mi vieš o sebe povedať, Severus?“ spýtala sa

 

„Hm, keď tak nad tým uvažujem, tak toho veľa nebude. Viem od Teba, že sa volám Severus Snape, že ma pohrýzol nejaký veľký had a tiež, že si ma našla a odviezla do nemocnice. Zachránila si mi tým podľa všetkého život. Ani som sa Ti za to nestihol ešte poďakovať.“ Povedal Severus.

 

„Nemáš za čo,“ usmiala sa Diana. Veľa toho teda o sebe nevieš.

 

„Počkaj, ešte na čosi som si spomenul. Je tu to meno, ktoré sa mi zjavilo včera vo sne. DUMBLEDORE,“ zvolal.

 

„Čože?“ Diana šokovane zvolala.

 

„Pamätáš si kto to je?“ rýchlo dodala.

 

„Nie,“ odpovedal.

 

Diana neváhala ani chvíľu a vybehla do svojej spálne. O chvíľu sa vrátila s obálkou vo svojich rukách. Bola to tá čudná obálka, ktorú našla v aute v ten večer, keď zachránila Severusa.

 

„Toto som našla vo svojom aute tej noci, keď som ťa našla. Poslal mi to nejaký Albus Dumbledore.“ Povedala mu.

 

Severus sa natiahol za obálkou a zobral ju do rúk. Vybral list a rýchlo si ho prečítal. Bol rovnako prekvapený jeho obsahom, ako keď ho čítala po prvýkrát Diana. Z listu však pochopil, že Albus Dumbledore bol jeho priateľ, ktorý sa ho snažil ochrániť. Ako však vedel, že stratil pamäť? A má tento Albus Dumbledore niečo spoločné s jeho rýchlym uzdravením? Pečať na obálke bola zvláštna. Opäť to bola jedna vec, ktorá sa mu zdala povedomá. Bolo tam aj niečo o tom ochrancovi, ale kto to mohol byť? Jeho hlavou sa vírilo milión otázok, na ktoré zatiaľ nepoznal odpoveď.

 

„Takže Ty sa máš o mňa postarať?“ opýtal sa so záujmom.

 

Diana prikývla na súhlas a trochu sa začervenala.

 

„Vidím, že si tento list zobrala vážne a že máš v úmysle dodržať to, o čo ťa v tom liste žiada.“ Uvažoval nahlas Severus.

 

„Áno,“ presne to mám v úmysle spraviť,“ potvdila mu jeho úvahy Diana. „Vždy sa snažím každému pomôcť.“

 

Ďalšie vysvetlenia Severus nepotreboval. Aj tak nemal kam ísť, keďže si vôbec nepamätal kde býva. Jeho úvahy prerušil zvonček pri Dianiných dverách. Diana rýchlo vstala a išla otvoriť. Pri dverách však nikto nebol. Chcela zavrieť dvere, keď si pri stene všimla opretý veľký balík. Nebola tam žiadna adresa, ale bolo tu niečo, čo poznala okamžite. Tá pečať, rovnaká ako tá na tom liste, ktorý našla vo svojom aute. Užasnuto pozerala na balík. Potom ho však zodvihla a doniesla k Severusovi do obývačky.

 

„Nevieš, čo má toto znamenať?“ opýtala sa ho. „Opäť mi prišlo niečo s tou čudnou pečaťou ako na tom liste.“

 

Severus prekvapene pozeral na ten veľky úzky balík obdĺžnikového tvaru. Vyzeralo to, akoby to bol nejaký obraz. Diana začala odstraňovať papier, ktorý ukrýval tú vec vo vnútri. Severus sa nemýlil, naozaj to bol obraz. Obaja sa naklonili, aby mohli lepšie vidieť čo je na obraze. Z obrazu sa na nich usmieval prešedivelý pán s dobráckymi očami, oblečený v habite, podobnom, aký mal na sebe Severus, keď ho našla Diana. Jeho habit bol však červenej farby. Akosi obaja vytušili, že ten pán na obraze je tajomný Albus Dumbledore.  Rám, v ktorom bol obraz bol celý zo zlata. Táto skutočnosť Dianu šokovala, čosi tak vzácne ešte v rukách nedržala.

 

„Mali by sme ho niekde zavesiť.“ Povedal Severus.

 

„Áno máš pravdu,“ súhlasila Diana, len čo sa spamätala z prvotného šoku. Začali hľadať vhodné miesto na umiestnenie obrazu. Nakoniec to bolo v pracovni, kde spal Severus. Zavesili obraz a obaja sa naň opäť zahľadeli. Vyvolával v nich zvláštne pocity. Zdal sa im ako živý, akoby sa Albus Dumbledore na nich pozeral. Dokonca mala Diana pociť, že na ňu žmurkol. Severus bol pri pohľade na obraz ešte viac zamyslený. Ten muž mu bol tak povedomý, až ho z toho zabolelo pri srdci, ale jeho spomienky boli také tmavé. Diana postrehla smútok v jeho očiach.

 

„Poď dáme si ešte čaj. Určite si po čase spomenieš na všetko,“ utešovala ho.

 

„V prvom rade, Ti však budeme musieť vybaviť doklady, pretože ako správne predpokladám, žiadne nemáš.“

 

„Doklady? To je zase čo?“ spýtal sa prekvapene Severus.

 

Diana sa s ním presunula do obývačky a začala mu trpezlivo vysvetľovať ako to beží v spoločnosti a čo všetko potrebuje na to, aby bol občanom, ktorý má určité práva, ale aj povinnosti. Severus sa pýtal na veci, ktoré sa mu zdali byť nejasné a Diana mu trpezlivo odpovedala. Nezbadali, že obed je už dávno za nimi. Ako prvá sa samozrejme spamätala Diana.

 

„Zabudli sme na obed,“ zhrozene vyhŕkla.

 

„To nevadí,“ upokojoval ju Severus. Táto dievčina ho začala akosi viac priťahovať. Začervenal sa.

 

Diana začala rýchlo uvažovať, čo s obedom. Najlepšie by bolo, keby sa išli niekde najesť. Okrem toho Severus potrebuje nejaké nové oblečenie. To, čo mu našli v nemocnici mu určite nestačilo. Okamžite sa rozhodla.

 

„Severus, ideme sa najesť do mesta, ale ešte predtým sa zastavíme v nejakých obchodoch a kúpime Ti nejaké veci na oblečenie. Nemôžes chodiť v týchto veciach.“

 

Severus na seba pozrel a pokrčil ramenami. Diana mala pravdu, potreboval nejaké oblečenie. Ten plášť a ostatné veci, v ktorých ho našla tu nosiť nemohol. Počkal kým sa prezliekla a potom spolu vyrazili do ulíc Londýna. Najprv navštívili obuv a vybrali niekoľko vhodných topánok, potom sa presunuli do obchodov s oblečením. Severus z nich vychádzal obvešaný ako vianočný stromček. Bolo mu trápne, že Diana míňa toľko svojich peňazí. Takto to nemôže ostať, zaumienil si. Čo najskor musí získať nejaké peniaze, aby jej to mohol vrátiť.

 

Obed si dali v čínskej reštaurácii. Potom sa presunuli autom späť do Dianinho bytu. Diana mu uvoľnila jednu skriňu, kde si mohol uložiť svoje veci. Hneď sa aj prezliekol. Keď ho Diana zbadala, musela uznať, že mu to pristane. Jeho vlasy po ramená boli úžasné a ten prenikavý pohľad jeho očí ju rozpaľoval. Mala chuť ho pobozkať. Pri tej myšlienke sa začervenala a zachvela sa.

 

Severus si všimol jej zachvenie. Pristúpil bližšie, chytil ju za ruky a pobozkal ju na ústa.

 

„Ďakujem,“ zašepkal potichu. Diana sa placho usmiala. „Nie je za čo, rada som to pre Teba spravila.

 

Keďže sa začalo stmievať Diana pripravila večeru. Severus jej opäť robil spoločnosť v kuchyni. Premýšľal nad celým dňom, ktorý spoločne strávili. Bola to príjemná skúsenosť, cítil sa s ňou dobre.

Zrazu sa mu ako záblesk vrátila ďalšia spomienka. Vynorila sa akoby z hmly. Videl pred sebou obrovské jazero a nad ním hrad, ktorý bol osvetlený jasnými svetlami. Vedel, že v tomto hrade žil predtým, než sa dostal k Diane, ale nevedel ako sa ten hrad volá. Verim však tomu, že časom si spomenie aj na to. Rozhodol sa, že zatiaľ o tejto spomienke Diane nepovie.

 

Navečerali sa a potom si opäť spoločne sadli do obývačky. Televízor, ale tento raz ostal vypnutý. Namiesto neho si Diana doniesla knižku a začala ju čítať. Severus ju ticho pozoroval. Rád sa na ňu díval a to ju poznal len druhý deň.

 

„Diana, môžem sa ťa niečo spýtať?“ prerušil ticho Severus.

 

„Áno,“ odpovedala a pozrela na neho spoza knihy.

 

„Necítiš sa niekedy osamelá v taktomto veľkom byte?“ spýtal sa.

 

„Nuž zo začiatku to bolo ťažké, ale potom som si zvykla. Moja rodina je ďaleko odtiaľto. Žijú na Slovensku. Ostali tam aj moji priatelia.“ Odpovedala.

 

„Takže nepochádzaš z Anglicka?“ spýtal sa.

 

„Nie, som slovenka.“

 

„Hovoríš vinikajúco po anglicky,“ pochválil ju.

 

„Ďakujem Ti, nebolo to tak vždy. Na škole som dokonca s týmto jazykom mala problémy, ale vidíš kam som sa dostala.“ Usmiala sa.

 

„Je veľa hodín, mali by sme ísť spať.“ Povedala na záver.

 

Severus prikývol, vstal z kresla a zaželal jej dobrú noc. Ona ho nasledovala. Za obomi sa zatvorili dvere ich izieb.

 

-----------------------------------------------------------------

 

Okolo polnoci prerušilo ticho v Dianinom byte puknutie. Chvíľu ostalo ticho, ale keď sa nič nedialo Kreacher sa pohol.

 

„Kreacher nesmie zobudiť profesora Snapa, ani tú mukelku, ktorá spí vedľa.“ Šomral si škriatok pre seba. Pomaly sa zakrádal k dverám izby, v ktorej spal Snape. Potichu ich otvoril a vkĺzol dnu. Luskol prstom a v ruke sa mu zjavila malá fľaštička s elixírom. Bol to elixír na čiastočnú obnovu pamäte. Ukradol ho zo Snapovho skladu na Rokforte. Sklad ostal zachovaný aj napriek Voldemortovmu útoku a boju na hrade, ktorý sa odohral pred dvoma dňami. Harry Potter splnil svoje poslanie a tak Kreacher mohol aspoň čiastočne obmedziť opatrenia, ktoré spravil Dumbledore pre Severusovu ochranu. Nikto sa stále nesmel dozvedieť, že Snape útok Nagini prežil. Položil elixír na stolík neďaleko profesorovej postele. Nechal tam aj odkaz z inštrukciami, kedy treba elixír užiť. Potom sa obrátil na obraz, ktorý vysel v izbe. Usmieval sa na neho profesor Dumbledore. Rovnaký obraz sa teraz nachádzal aj v riaditeľni na Rokforte. Profesor žmurkol na Kreachera a priložil si prst k ústam. Nechcel, aby sa prezradili. Kreacher pokýval svojimi veľkými ušami a puknutím sa odmiestnil. Severusov spánok bol taký tvrdý, že sa na tento zvuk nezobudil.

11.07.2008 02:16:11
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Denne (105 | 21%)
Raz za týždeň (68 | 14%)
Raz za dva týždne (27 | 5%)
Raz za mesiac (24 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one